Denník N

Či dnes zažívame dystópiu, budeme vedieť až zajtra, tvrdí znalec sci-fi Juraj Malíček

Znalec vedeckej fantastiky Juraj Malíček. Foto - Juraj Malíček
Znalec vedeckej fantastiky Juraj Malíček. Foto – Juraj Malíček

Aby sme vedeli čeliť hrozbám, musíme sa spojiť. Tak ako v Star Treku, myslí si teoretik popkultúry.

Nový koronavírus rýchlo vzbudil záujem o sci-fi diela o vírusoch a pandémiách. Akoby v nich ľudia hľadali odpovede na dnešné otázky. A aj návody, ako sa v tejto výnimočnej situácii správať.

Znalec vedeckej fantastiky Juraj Malíček si (zatiaľ) nemyslí, že žijeme uprostred pandemickej dystópie. Upozorňuje však, že súčasná kríza poukazuje na zraniteľnosť ľudského rodu. A na to, že napriek globálnej sieti internetu je naše rozmýšľanie pri riešení existenčných problémov stále príliš lokálne. Tu by sme sa pritom takisto mohli podučiť v knižnici a vo filmografii vedeckej fantastiky.

Po nástupe pandémie sa rýchlo objavili odkazy na rôzne sci-fi knihy a filmy s takouto tematikou. Často bolo počuť, že ľudia sa cítia ako v zlom sci-fi románe. Znamená to, že realita dobehla vedeckú fantastiku?

Dnes určite nie. Ak realita dobehla sci-fi, tak to bolo pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi s nástupom internetu. Bol to svet, ktorý na nás istým spôsobom čakal, a teraz ho naplno využívame. Je to virtuálny svet, ale poskytuje takmer plnohodnotný priestor na život. Môžete nakupovať, komunikovať, spájať sa s ľuďmi. Je málo vecí, ktoré musia byť urobené fyzicky. V tomto svete sa pohybujeme aj teraz, v dobe koronavírusu. A zisťujeme, že je pripravený.

Takže nový koronavírus na dystópiu nestačí?

Sme na začiatku. Uvidíme, čo bude o mesiac alebo neskôr. Dnes prisudzujeme priveľký význam čomusi, čo máme priamo pred očami. Relatívne ťažko si na to zvykáme, ale sme príliš blízko, pozeráme sa na to bez odstupu a tým je náš pohľad deformovaný. Dramatické zmeny, ktoré sa dejú, si väčšinou nevšimneme. Ako práve nástup internetu, ktorý sme si všímali postupne. Dnes sme sa už úplne adaptovali a v tom je tá dramatická zmena. To, čo sa deje dnes, bude zaujímavé možno o nejaké dva-tri roky, keď to budeme môcť spätne prehodnocovať.

Obmedzenie pohybu a obrazy miest s vyprázdnenými ulicami však zažívame. Je to niečo, čo väčšina ľudí pozná len zo sci-fi. A vnímajú to ako výnimočný stav.

Nie je to celkom tak. Keď si zoberiete filmový obraz vyľudneného mesta alebo mesta v pandémii, tak ho už väčšinou začína požierať príroda. Keď si spomeniem na takéto filmy, tak vidím opustené autá, ktoré stoja uprostred ciest. Nie sú zaparkované, ulice nie sú pusté, sú na nich odpadky, vidieť tam devastáciu.

Nenapadá mi film, ktorý by zobrazoval vyľudnené mesto, ale nebolo by vidieť jeho úpadok, rozklad a to, že nefunguje. Dnes sa mestá spomalili, stíchli, ale nie je to tak, že by skončili. V prvých dňoch boli naozaj veľmi pusté, s menšou premávkou. Ale už sa frekvencia zvyšuje. Vieme rýchlo reagovať, vyľudníme ulice, ale dlho to nevydržíme.

Vy sa sci-fi literatúrou a kinematografiou zaoberáte dlhodobo. Napadla vám nejaká paralela k súčasnému stavu z tejto oblasti?

Jedna z najlepších dystopických kníh je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

  • 1511 (+2) nakazených | 1307 (+6) vyliečených | 28 úmrtí (+0) | 159 059 testov (+645) – stav k nedeli 24. 5.
  • kĺzavý medián je na hodnote 1
  • do ôsmich krajín budú môcť Slováci ísť od stredy bez karantény na 48 hodín
  • všetky vnútorné športoviská budú otvorené až od 3. júna
  • v lete podľa Matoviča zrejme bude možné cestovať aj do zahraničia
  • so zákazom nedeľného predaja súhlasia takmer tri štvrtiny ľudí

Kultúra

Teraz najčítanejšie