Vakcína s názvom Bacillus Calmette–Guérin (BCG) sa vo väčšine sveta stále plošne používa. Ide najmä o krajiny Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Naopak, v Spojených štátoch, Taliansku či Holandsku ňou boli očkované iba špecifické skupiny obyvateľov.
Medzinárodný výskum zisťuje, či by vakcína, ktorá sa primárne používa proti tuberkulóze, mohla pomôcť aj v boji s koronavírusom.
Prvá štúdia začala koncom marca v Holandsku.
Tisíc zdravotníckych pracovníkov z ôsmich nemocníc dostalo buď vakcínu BCG, alebo placebo. Práve zdravotníci, ktorí bojujú s koronavírusom v prvej línii, sú najviac ohrození možnou infekciou.
Očkovanie BCG
Minulý týždeň začala s klinickou štúdiou aj Austrália. Jej cieľom je takisto sledovať rozdiely v chorobnosti na koronavírus u očkovaných a neočkovaných zdravotníkov.
„Po náhodnom rozdelení 4170 zdravotníkov z nemocníc polovica dostane jednu dávku BCG vakcíny, druhá polovica nebude očkovaná. Celý súbor bude sledovaný prostredníctvom SMS správ. V priebehu dvanástich mesiacov budú podávať informácie o svojom zdravotnom stave a v prípade podozrenia budú testovaní na COVID-19,“ vysvetľuje vo svojom stanovisku k výskumu Ivan Solovič, prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS.
Na výskume spolupracujú aj Veľká Británia a Nemecko. Všetky krajiny by mali vytvoriť podobné tímy, ktoré budú nasledujúce mesiace sledovať, či sa hypotéza potvrdí.
Vedci dúfajú, že očkovanie BCG by mohlo aktivovať imunitný systém a tým chrániť pred infekciou koronavírusom alebo aspoň zmierniť priebeh choroby COVID-19 a jej následky.
Netreba sa spoliehať
Predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková upozorňuje, že zatiaľ ide iba o predpoklad, a preto sa na očkovanie v žiadnom prípade netreba spoliehať.
„Tento predpoklad vyslovili vedci v Holandsku, ktorí sledovali chorobnosť a najmä úmrtnosť na COVID-19 v Európe. Zdá sa im, že krajiny, ktoré v minulosti povinne očkovali proti BCG, majú na ochorenie nižšiu úmrtnosť,“ vysvetľuje epidemiologička.
Predpoklad je, že by BCG vakcína mohla pomôcť ako takzvaná náhodná vakcína pri prevencii koronavírusu. Mohla by teda stimulovať imunitný systém tak, aby sa vedel voči koronavírusu lepšie brániť. „Ak by sa to potvrdilo, bol by to len ďalší dôkaz toho, že naša epidemiologická škola je veľmi dobrá a očkovanie má veľký význam,“ hovorí Krištúfková.
Na to, že netreba podľahnúť predčasnému optimizmu, upozorňuje aj Ivan Solovič. „Dokiaľ uvedené štúdie nepotvrdia alebo nevyvrátia tento predpoklad, nemôžeme sa na to spoliehať,“ hovorí lekár.

Pôvodne bojuje proti baktérii
Tuberkulózu spôsobuje baktéria. Je preto zaujímavé, že by vakcína mohla fungovať aj proti vírusom.
„Každé očkovanie aktivuje imunitný systém a ten potom vie zareagovať, keď sa organizmus stretne s pôvodcom ochorenia, proti ktorému je očkovanie namierené,“ hovorí Zuzana Krištúfková. „BCG je živá vakcína proti Kochovmu bacilu, čiže baktérii. Ostatné vakcíny, ktoré sa používajú, ak sú živé, tak sú namierené proti vírusom, alebo sú vakcíny neživé,“ vysvetľuje epidemiologička odlišnosti.
Zároveň hovorí, že BCG vakcína nechráni proti ochoreniu na tuberkulózu všeobecne, ale proti ťažkým formám tohto ochorenia.
V odbornom časopise British Medical Journal (BMJ) autori diskutujú o predpoklade, že BCG vakcinácia vedie k úprave vrodenej imunity. Navodzuje zápalovú odpoveď, ktorá zvyšuje hladinu AC enzýmu. Ten potom bráni vírusu prenikať do buniek, čo môže ovplyvňovať imunitnú odpoveď na nový koronavírus SARS-CoV-2.
Jazva na ramene
Na Slovensku bolo očkovanie vakcínou BCG plošne povinné do roku 2011. Prestalo ním byť, pretože chorobnosť na tuberkulózu klesla pod desať na 100-tisíc obyvateľov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča povinné očkovanie, pokiaľ je na 100-tisíc ľudí chorých viac ako dvadsať.
„Preto už nebol na plošné očkovanie dôvod, ale naďalej sa pokračuje v očkovaní rizikových skupín populácie. Taktiež sa zistilo, že BCG vakcína mala u detí dosť veľa nežiaducich reakcií. Podávala sa ešte v pôrodnici po narodení dieťaťa, čo malo dosť negatívny vplyv na vzťah k očkovaniu, ktorý si rodičia vytvárali,“ hovorí epidemiologička.
Častou reakciou na vakcínu BCG je lokálne zdurenie v mieste vpichu. Očkovacia látka sa totiž aplikuje do malej vrstvy kože na ramene. Po zahojení to môže viesť k zjazveniu.
Tuberkulóza je stále problém
Teóriou, že vakcína proti tuberkulóze môže mať pre imunitný systém širší význam, sa vedci zaoberali už v minulosti. Od roku 2015 vzniklo niekoľko takých štúdií. Sledovali najmä vplyv očkovania na väčšiu odolnosť detí počas prvého roku života a nižšiu úmrtnosť novorodencov.
Napriek tomu, že vakcína BCG je bezpečná a lacná, jej nevýhodou je, že je vysokoefektívna len pri ťažkých formách ochorenia a pri očkovaní v detskom veku.
Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že ak má naplniť svoj cieľ 95-percentného zníženia úmrtnosti na tuberkulózu a 90-percentného zníženia výskytu ochorenia do roku 2035 na celom svete, bude potrebná nová vakcína, ktorá bude účinná aj pri prevencii tuberkulózy u dospelých.
Dostupné z: doi: https://doi.org/10.1136/bmj.m1252
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Zuzana Vitková


































