Denník N

Prečo je dobré viesť deti k umeniu a ako im dokáže pomôcť aj v čase karantény (+ tipy na výtvarné aktivity)

Fotografia z výstavy Filla - Fulla v Slovenskej národnej galérii. Foto - Juraj Starovecký/SNG
Fotografia z výstavy Filla – Fulla v Slovenskej národnej galérii. Foto – Juraj Starovecký/SNG

Deti nepotrebujú ďalšie úlohy a zadania. Potrebujú motiváciu, kritické myslenie a kreativitu – a tie im dokáže ponúknuť umenie, hovoria galerijní pedagógovia.

Jedno z najfrekventovanejších školských zadaní naprieč predmetmi má dnes pomerne málo originálne znenie: Ako trávim svoj čas počas karantény.

„Moja dcéra nakreslila dosť smutný obrázok, ako si neustále robí domáce úlohy,“ hovorí Barbora Tribulová, ktorá vedie oddelenie galerijnej pedagogiky v Slovenskej národnej galérii.

Spolu s ďalšími kolegyňami a kolegami sa zhodujú v jednom: pridávať deťom ďalšie štandardné zadania a úlohy je zbytočné, ale postaviť v tomto čase umenie na vedľajšiu koľaj by bola škoda.

Prečo?

„Umenie je oblasť, v ktorej neexistuje jediná správna odpoveď. Naopak, učí nás hľadať viac pohľadov na jednu vec, čím podporuje schopnosť kriticky myslieť a kreatívne riešiť problémy,“ hovorí Barbora Tribulová.

A kedy, keď nie teraz, potrebujeme vyriešiť hneď niekoľko problémov naraz.

Barbora Tribulová (uprostred) počas jednej z mnohých tvorivých dielní, ktoré SNG organizuje pre deti aj dospelých. Foto – archív SNG

Deti sú prirodzene vynaliezavé. Na začiatok im stačí aj malý podnet, ktorý ich zaujme – a využiť dokážu prakticky čokoľvek, čo nájdu v domácnosti. Foto – archív SNG

Aj príprava desiatej či olovrantu môže byť pre menšie deti hrou, v ktorej sa zároveň učia vnímať proporcie či farby. Foto – archív SNG

Umenie nie je nikdy iba o umení

Na začiatok jedna dôležitá informácia: deti rozumejú umeniu. A podľa Barbory Tribulovej aj všetci ostatní. „V tomto mám asi dosť radikálny názor, ale podľa mňa nie je možné povedať, že niekto umeniu nerozumie. Každý ho len vníma svojím spôsobom,“ hovorí.

Platí pritom, že čím je dieťa menšie, tým je voči umeniu viac otvorené, o čom svedčia skúsenosti všetkých galerijných pedagógov a pedagogičiek, ktorých sme oslovili.

„Deti prídu do galérie ako do prostredia. Ako na ihrisko. Po chvíli vedia, na ktorú preliezku sa idú hrať a akého konára sa majú chytiť, keď chcú vyliezť na strom,“ hovorí Barbora Jurinová z centra EDUdrama, ktoré ponúka vzdelávacie programy pre školy aj učiteľov.

Samozrejme, že na prvý „omak“ nepochopia všetky kontexty, historické presahy či konotácie, ale intuitívne tušia, o čo ide a sú zvedavé. „Nemajú problém s tým, že niečo nevedia, kým rodičia sú už často zablokovaní a hanbia sa opýtať, lebo majú pocit, že by to už dávno mali vedieť.“

Keď teda dieťa navštevuje rôzne výtvarné kurzy v galériách či v škole, výsledkom nie je nevyhnutne iba to, aby „rozumelo umeniu“ alebo sa naučilo kresliť. Ba dalo by sa povedať, že vzťah k umeniu bude skôr pozitívnym vedľajším účinkom.

To hlavné je inde: „Je to ako ďalší jazyk, ďalší

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Slovenská národná galéria

    Kultúra

    Teraz najčítanejšie