Denník N

Nezniesol, že vo fyzike sa darí aj Židom. Príbehy slovenských rodákov, ktorí stáli pri zrode röntgenu

Ilustračné foto – Flickr.com/Michael Dorausch
Ilustračné foto – Flickr.com/Michael Dorausch

Najdôležitejší diagnostický nástroj v medicíne využívame už 120 rokov. Pri jeho zrode stáli fyzik z Bratislavy a lekár z Kežmarku. Z ich príbehov sa môžeme poučiť o mnohom, nielen o röntgenovom žiarení.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

„No vidíte? Máte to tu roztrieštené!“ chladno skonštatoval jedného jesenného večera lekár na pohotovosti, keď hľadel na röntgenovú snímku mojej pravej ruky. Nijako ho to nerozcítilo, za roky praxe si na podobné obrázky zvykol.

„Ach! Vidím smrtku!“ skríkla Anna Bertha Röntgenová, keď uvidela podobnú snímku svojej ľavej ruky. Nebola na niečo také pripravená. Udialo sa to iného jesenného večera, sto rokov pred mojím úrazom.

Snímku vyvolal jej manžel Wilhelm Conrad Röntgen, vedúci Katedry fyziky na Univerzite vo Würzburgu. Urobil to tesne po tom, čo Anna vložila svoju ruku s obrúčkou na prstenníku pred fotografickú dosku do prúdu neviditeľného žiarenia.

Toto neznáme žiarenie sa stalo najdôležitejším medicínskym nástrojom. Len vďaka nemu lekári dokážu nielen potvrdiť fraktúru na prvý pohľad neobyčajne tvarovaného zápästia, ale aj odhaliť skryté ochorenia a včasnou liečbou zachrániť život pacientov.

Zďaleka to však nie je iba Röntgenova zásluha. Svoj objav by nikdy neuskutočnil bez

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História, Veda

Teraz najčítanejšie