Denník N

Sú živé alebo neživé? Vírusy zabíjajú milióny, okrem COVID-19 spôsobujú aj AIDS, ebolu či ziku

Slovo vírus má korene v latinskom výraze vīrus, ktoré znamená „jed“. Ilustračné foto – Adobe Stock
Slovo vírus má korene v latinskom výraze vīrus, ktoré znamená „jed“. Ilustračné foto – Adobe Stock

Čo sú vírusy zač, ako sa množia, akú majú štruktúru, kam siaha ich pôvod a aké boli začiatky virológie?

Sú najpočetnejšou biologickou entitou (zámerne nepoužívame výraz organizmus) na Zemi. Ich počet sa odhaduje na 10,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000, čiže 1 × 1031.

V magazíne Nature Reviews Microbiology spočítali, že ak by sme ich dali vedľa seba, vytvorili by útvar dlhý 100 miliónov svetelných rokov. Na porovnanie, odhaduje sa, že naša galaxia (Mliečna cesta) priemer okolo 1,9 milióna svetelných rokov, čiže 50-krát menej.

Reč je o vírusoch. Na našich telách a v nich sa vyskytujú v biliónových počtoch, a ak dostanete chrípku, vaše telo môže za niekoľko dní napadnúť viac ako sto biliónov vírusov, čo je viac ako desaťtisícnásobok obyvateľov Zeme.

Vírusy sú na Zemi „odnepamäti“ a dôležitú rolu hrali aj pri našej evolúcii, pretože osem percent nášho genómu (celý genetický zápis) tvoria retrovírusové sekvencie.

Miniatúrne rozmery

Napriek uvedenému významu sa o vírusoch dlho nevedelo a pod mikroskopom ich po prvý raz pozorovali až v 30. rokoch 20. storočia, čiže okolo 250 rokov po prvom pozorovaní baktérií.

Bolo to hlavne preto, lebo vírusy sú extrémne malé. Niektoré z nich dosahujú veľkosť len 16 nanometrov, čo je 0,000016 milimetra, hoci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Príroda, Zdravie

Teraz najčítanejšie