Zdravie verzus ekonomika alebo (falošné) dilemy v časoch pandémie

Reakcie na zmierňovanie následkov pandémie sa na svetovej úrovni líšia viac, než sa v Európe môže zdať.
Autor študuje na Cambridgeskej univerzite
Keď prezident Donald Trump len pred necelými dvoma týždňami hovoril o tom, že by chcel znovu otvoriť americkú ekonomiku na Veľkú noc, zdvihla sa proti tomuto nápadu výrazná vlna odporu aj medzi jeho vlastnými poradcami. Bolo by to len niekoľko týždňov po zavedení i tak relatívne miernych opatrení v Spojených štátoch, ktoré sú dnes novým centrom šírenia nákazy.
To, do akej miery išlo o jemné kývnutie pre Trumpa kľúčovým štátom na americkom stredozápade či o vyjadrenie obáv o jeho šance v nastávajúcich voľbách, je jedna vec. No jeho vyhlásenie poukázalo aj na výrazne odlišný prístup k ideologicko-politickému uchopeniu pandémie v Spojených štátoch než na druhej strane oceánu.
Viacero názorov na rôznych úrovniach v USA presadzuje postoj, ktorý by sa dal zjednodušiť do tvrdenia, že zachovanie ekonomickej prosperity a slobody je dôležitejšie než záchrana životov. Okrem niektorých konzervatívnych komentátorov, ako je napríklad Glenn Beck, takýto postoj vyjadrilo aj niekoľko politikov.
Texaský zástupca guvernéra Dan Patrick hovoril o tom, ako je veľa ľudí v kritickej skupine nad 70 rokov „pripravených riskovať šancu na prežitie výmenou za udržanie Ameriky, ktorú milujú“. Republikánsky senátor z Wisconsinu Ron Johnson zase prirovnal riziko koronavírusu k riziku smrteľných nehôd na cestách: „Predsa nezatvárame našu ekonomiku len preto, že na diaľniciach zomierajú desaťtisíce ľudí.“
Tieto výroky sa nám môžu zdať cynické, no realitou je, že vidiecka časť americkej populácie, u ktorej sa nákaza šíri pomalšie, necíti ohrozenie tak akútne ako urbanizovaný New York. A v štátoch ako Mississippi, Alabama či Louisiana znížila kríza opiátov, nedostupnosť poistenia či iné socioekonomické problémy strednú dĺžku dožitia na úroveň 75 rokov.
Podobné názory zatiaľ na verejnosti na Slovensku veľmi nevidno, no pomaly začínajú presakovať z okrajových častí sociálnych sietí aj do záberu širšej populácie. Možno čiastočná nesmelosť niektorých politických lídrov prijať jasnejšie ekonomické opatrenia nie je úplne rovnakým sentimentom, no vychádza z podobného strachu o to, ako si to budeme môcť všetko dovoliť.
Táto debata je však už vo svojej podstate chybná – postaviť proti sebe boj proti koronavírusu a záujmy ekonomiky je falošná dichotómia. Jedno nevylučuje to druhé.
Ekonómia nie je prírodná veda
Táto kríza ukazuje (a zotavovanie z nej ukáže ešte viac), že