Autisti potrebujú počuť veci jasne, bez metafor. Aj tie o koronavíruse
„Zvládli sme už aj iné veci, tak prečo by sme nemali zvládnuť koronavírus?“ hovorí Jozef Bednár, otec autistického syna.
Dvadsaťročný Marek je autista. Tak ako väčšina autistov, aj on má rád stereotyp a potrebuje režim a predvídateľný program na niekoľko dní vopred. Na autistickom spektre, ktoré je veľmi široké a rozmanité, sa nachádza v zóne ľudí, ktorí zvládajú základnú komunikáciu a sú v mnohých ohľadoch samostatní. Pred karanténou by ste ho dvakrát do týždňa mohli stretnúť v nákupnom centre v Bratislave v predajni Curaprox, kde pracuje pod vedením kolegu, alebo na tanečnom či krasokorčuliarskom tréningu. Markov otec Jozef Bednár urobil za posledný rok niekoľko rozhovorov s rodičmi autistických detí do svojej knihy Nezlomní (vyšla v knižnej edícii Denníka N), no v našom rozhovore hovorí hlavne o tom, ako jeho rodina a najmä syn Majo prežíva karanténu.
Aj vy ste teraz zrejme všetci doma – rodičia pracujú z domu a deti sa učia. Ako prežívate obdobie karantény?
Aj v rodine, kde deti nemajú zdravotné problémy, je určite ťažké zladiť prácu z domu oboch rodičov s domácou školou dvoch detí. U nás sa ku všetkému pridáva ešte naše tretie dieťa, presnejšie už dospelý mladý muž Majko a otázka, ako mu ako autistovi nastaviť program tak, aby sme to zvládli my aj on sám. Majo totiž potrebuje, aby sme mu každé ráno nakreslili programové obrysy nového dňa, prípadne aj ďalších dní a týždňov.
Ako si máme predstaviť programové obrysy dňa?
Programové obrysy jeho dňa znamenajú, do akej miery dokážeme v ten-ktorý deň v izolácii vstúpiť do jeho sveta a zobrať ho odtiaľ späť k nám. Pred izoláciou to bolo oveľa systematickejšie. Vedel, že pondelky a štvrtky popoludní máva tanečné tréningy, cez zimu aj krasokorčuliarske. A aj to, že dvakrát do týždňa po dve hodiny má v Bratislave prácu. To boli isté planéty jeho života, okolo ktorých sa točilo všetko ostatné. Plán aktivít na ten-ktorý deň sme mu nemuseli nikdy kresliť na kartičky. Postupne sa napríklad naučil, že po raňajkách nasleduje osobná hygiena. V čase izolácie musíme improvizovať, napriek tomu mu vždy ráno povieme, kedy ideme na prechádzku, kedy spolu do záhrady a kedy sa prípadne môže hrať v izbe. V jeho prípade hra v izbe znamená, že hľadá a pozerá rôzne videá na internete, alebo si robí z autíčok „hadíka“, zoraďuje ich jedno za druhým.
To je taký víkendový program mnohých detí a veľa rodičov víta, ak sú deti takýmto spôsobom „upratané“. Prečo to pre Maja nie je dobré? Platí to aj pre iné autistické deti?
Je to
