Hranice veľkonočnej karantény určujú neprirodzené Mečiarove okresy z roku 1996
Ak sa už malo stanoviť nejaké územné obmedzenie pohybu, mohlo to byť napríklad 30 alebo 50 kilometrov od miesta bydliska.
Autor je bývalý diplomat,
predseda Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku
Ktovie, či v krízovom štábe sedia okrem politikov, bezpečnostných, medicínskych a ekonomických expertov a expertiek aj nejakí psychológovia, sociológovia, ľudskoprávnici a iné spoločenskovedné profesie. Ak tam nesedia, určite by bolo vhodné, keby sa aj s nimi vláda občas poradila, tak ako to veľmi správne navrhuje aj Ivan Mikloš v SME.
Potom by to asi ani s tým zákazom vychádzania za hranice svojho okresu v dňoch 8. až 13. apríla, nedopadlo tak, ako to v konečnom dôsledku dopadlo. Kto chcel, vybral sa na cesty už o deň alebo o dva dni skôr, alebo naopak, vyberie sa na cesty o týždeň neskôr. Čiže problém, ktorý sa mal riešiť – zabránenie možného rozšírenia vírusu po Slovensku – sa len presunul na iné dni. Najviac na cestné kontroly doplatili „riadni“ cestujúci do práce a firmy zabezpečujúce zásobovanie. Takýto efekt v danej podobe prijatých opatrení by jeden sociálny psychológ bez problémov dokázal predvídať.
Druhým sporným formálnym bodom uznesenia vlády je vztiahnutie prijatých opatrení na hranice okresov. Okresov, ktoré vytvoril Vladimír Mečiar v roku 1996 ako súčasť svojej mocenskej hry. Väčšina týchto okresov má s prirodzenými spádovými územiami dochádzky do práce či iných migračných pohybov máločo spoločné. Preto ani nečudo, že najväčšie kolóny sa vytvorili na vstupoch do Bratislavy a do Košíc, kam dochádzajú za prácou tisíce obyvateľov okolitých okresov. Alebo na strednom Považí, kde sú úzke slížovité okresy vytvarované naprieč hlavnými diaľkovými dopravnými tepnami. Ak teda dochádzate do práce z Púchova do Žiliny, prechádzate cez troje okresných hraníc, pričom prejdete rovnakú vzdialenosť ako zo Štúrova do Nových Zámkov bez prekročenia okresnej hranice.
Dochádzka za prácou v uznesení vlády síce nie je viazaná na okres, ale ďalšie opatrenia áno. Riešenie s okresmi sa zrejme ukazovalo ako najjednoduchšie a najefektívnejšie, veď aj polícia má zriadené policajné útvary podľa okresov a aj autá sa zdanlivo dajú kontrolovať jednoduchšie, keďže evidenčné čísla sú stanovené podľa okresnej príslušnosti. Lenže tieto formálne danosti sa vôbec nepremietli do zvýšenia pružnosti a efektívnosti vybavovania. Ako sa ukázalo, napríklad aj preto, že takéto riešenie nezohľadňuje regionálne a štrukturálne špecifiká. Okrem dochádzky za prácou sa to rovnako týka aj „pobytu v prírode v rámci okresu“ počas veľkonočných sviatkov. Pokiaľ má ostať obyvateľ Kysuckého Nového Mesta v rámci svojho okresu, môže vyjsť tak akurát na kopec za mestom,
