Denník N

Predseda špecializovaného súdu: Kočnera nepoznám, nemôžem za to, čo vypisuje obvinený z väzby

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Michal Truban nebol spokojný s článkami, ktoré o ňom Denník N publikoval. Ponúkli sme mu preto možnosť rozhovoru. Predseda Špecializovaného trestného súdu túto ponuku prijal. Rozhovor sa uskutočnil ešte pred policajnou akciou Búrka, otázky o nej sme doplnili v rámci autorizácie. Okrem nej sa venujeme viacerým iným témam:

  • ako sa spomína sudca Truban v Kočnerovom motáku;
  • či sa Martin Rehák pokúsil u neho niečo vybaviť pre Kočnera;
  • o poľovníctve;
  • ako je to s penziónom Altmayer, ktorý vlastní sudca s manželkou, ale prevádzkujú ho ich deti;
  • ako rozhodoval o domovej prehliadke v objekte, kde býval Marian Kočner;
  • prečo sú na špecializovanom súde v pohotovosti len štyria a nie všetci sudcovia.

Čo vám napadlo ako prvé, keď ste sa dozvedeli o policajnej akcii Búrka a o tom, že polícia zatýka sudcov z Kočnerovej Threemy?

Prekvapilo ma to, hlavne rozsahom.

Prekvapilo vás niektoré z mien obvinených?

Ide o živú trestnú vec. Ako sudca ju nemôžem nijako komentovať ani sa k nej vyjadrovať, preto žiadne mená ani komentáre k nim ani k veci uvádzať nebudem. A tiež aby v prípade, že by v budúcnosti bola podaná obžaloba na súd a pripadla by mne, niekto nešpekuloval o mojej prípadnej zaujatosti alebo nezaujatosti.

Nebola jedna z prvých myšlienok aj taká, že ak prídu návrhy na ich vzatie do väzby, tak vás čaká ťažké rozhodovanie?

Nebola, pretože návrh bol podaný až v čase, keď som bol práceneschopný, takže o návrhu som nemohol rozhodovať.

Všetci sme ľudia. Je pre sudcu ťažké rozhodovať o kolegovi sudcovi?

Rozhodovať o väzbe je vždy ťažké pre toho, kto k tomu pristupuje zodpovedne, nedá sa k tomu pristúpiť diferencovane, pretože zákon platí pre všetkých rovnako. Vo všeobecnosti väzba predstavuje najhlbší zásah do garantovaných práv a slobôd, a to bez ohľadu na to, či je obvinenou osobou sudca alebo niekto iný. V slovenskej spoločnosti a jej vnímaní uväznenia, keď absolútna väčšina ľudí v zásade nerozlišuje medzi väzbou a výkonom trestu, je človek, ktorý bol vzatý do väzby, vnímaný ako ten, kto bol zatvorený – bez ohľadu na následné rozhodnutie o vine.

Svoju kariéru som začínal ako vyšetrovateľ prokuratúry, kde som prichádzal do styku s obvinenými, prípadne so svedkami pri výsluchoch vo väzniciach. Potom ako prokurátor, ktorý okrem iného vykonával dozor nad zachovaním zákonnosti vo väzbe, kde som bol v kontakte s obvinenými osobami, ktoré majú právo žiadať dozorového prokurátora o pohovor. Sú to pre mňa nezabudnuteľné skúsenosti, ktoré väčšina mojich kolegov sudcov nemá.

Myslíte si, že vnímate rozhodovanie o väzbe inak ako vaši kolegovia?

Tieto skúsenosti obohacujú a pri rozhodovaní o väzbe vždy vnímam následky väzby na osobný život osoby, ktorá je do právoplatnosti rozhodnutia osobou nevinnou. Moje poznanie je jednoznačné. Väzba ničí ľudské životy, pretože život obvineného po prepustení, hoci by aj bol oslobodený, sa už nikdy nevráti do normálu.

Preto sa pri rozhodovaní o väzbe snažím v prípade, že dôvody väzby sú dané, nahradiť ju niektorým z miernejších prostriedkov nahradenia väzby. Robím to tak celý svoj profesionálny život. Kto pozná moje rozhodovanie, môže to len potvrdiť. Sudca nesmie nikdy podliehať žiadnym, ani mediálnym tlakom – bez ohľadu na to, či sa rozhodnutie sudcu niekomu páči alebo nie.

Pôvodne ste o väzbe obvinených sudcov mali rozhodovať vy. Zrazu však prišla správa, že ste PN. Vy ste odmietli, že by ste náhle ochoreli. Môžete teda vysvetliť, čo sa stalo?

Tak ako som vám to už povedal aj telefonicky. Neochorel som náhle, ale normálne,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie