Denník N

Rodičov už možno čoskoro nebude zaujímať učenie, ale to, či majú za čo kúpiť deťom chlieb, hovorí učiteľ z Oravy

Peter Pallo. Foto - Učiteľ Slovenska
Peter Pallo. Foto – Učiteľ Slovenska

Minuloročný víťaz súťaže Učiteľ Slovenska si myslí, že učitelia by nemali v tieto dni preťažovať deti úlohami, radšej by im mali pomáhať psychologicky.

Peter Pallo učí na základnej škole v Trstenej, kde už od prvého ročníka presadzuje vzdelávanie pomocou moderných technológií. Aj keď vďaka tabletom, ktoré majú všetci jeho žiaci k dispozícii, by ich teraz mohol pohodlne učiť na diaľku, snaží sa ich nepreťažovať.

„Sú to ešte len druháci a nemá zmysel, aby teraz boli doma zbytočne zaťažení niečím, čím nemusia. V treťom ročníku všetko hravo doženieme,“ vysvetľuje.

Mnohí učitelia podľa neho nepochopili, ako majú v tieto dni zadávať deťom úlohy, a kritika zo strany rodičov je tak často namieste. „Dúfam, že táto skúsenosť konečne prinúti aj učiteľov, aby zmenili svoj prístup a premysleli si, ako učiť inak.“

Učenie pomocou moderných technológií zrejme pre vás nie je nič nové. Ako sa vám darí učiť v tieto dni?

Pre nás s deťmi sa naozaj nič zásadné nezmenilo, pretože už dávno učíme aj týmto spôsobom. Deti boli zvyknuté, že napríklad keď boli choré, mohli sa pripojiť na vyučovanie pomocou mobilu alebo tabletu. Jediná zmena je, že zrazu nemáme fyzický kontakt, ale z technickej stránky je vyučovanie zabehnuté. Portál, ktorý používame na učenie, je im dobre známy. Spájame sa cez Microsoft Teams, deti svoje úlohy fotia a posielajú na kontrolu. Zvládajú to úplne v pohode.

Takže vám v podstate chýba hlavne ten priamy fyzický kontakt?

Presne tak. Už sa všetci tešíme na to, keď jedného dňa odložíme elektroniku a budeme znova fyzicky spolu. Chýbajú nám jednak emócie, jednak priama spätná väzba, kontakt s deťmi. Samozrejme, aj tá atmosféra na online vyučovaní je úplne iná. Nemôžeme byť spolu štyri hodiny, ako to bolo v škole, nemôžem ich pozdraviť, nemôžeme si dať ani „tľapáka“. A hlavne nechcem, aby sedeli štyri hodiny za počítačom, preto máme vyučovanie len každé dva dni a učíme sa maximálne hodinku a pol.

Sú to ešte len druháčikovia, čiže učebný obsah, ktorý máme, nie je taký dôležitý, aby sme sa stretávali každý deň. Nemôžem s nimi len prebrať pracovný list, snažíme sa robiť rôzne aktivity – zacvičíme si, zaspievame na diaľku, robíme spolu pokusy. Prípadov, keď pracujeme s pracovnými zošitmi, je málo, ale v treťom ročníku to všetko určite doženieme.

Ako to zvládajú vaši žiaci?

Deti si v prvom rade konečne užívajú svojich rodičov – mnohí z nich sú teraz stále doma, väčšina už má home office. Deti sa zo začiatku tešili, že si oddýchnu, berú to tak trochu ako „prázdniny“, lebo majú viac voľna, keďže ich príliš nezaťažujem úlohami. Uvedomujem si totiž aj to, v akej situácii sú teraz rodičia. Moji žiaci sú naozaj „len“ druháci a nemá zmysel, aby boli teraz doma zbytočne zaťažení niečím, čím nemusia.

Deti to zatiaľ

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rodičovstvo

    Rozhovory

    Technológie

    Rodina a vzťahy, Slovensko, Veda

    Teraz najčítanejšie