Denník N

„Nový človek“ a hygiena v slovenskom vojnovom štáte

Foto – TASR
Foto – TASR

Posolstvo vojnovej výstavy o „novom človeku“, ktoré jednotlivca podriaďovalo zdravému národnosocialistickému kolektívu, práve dnes môžeme čítať aj ako varovanie pred nacionalistickou utópiou.

Autor je historik, Filozofická fakulta UK

Prvá polovica 20. storočia bola v Európe obdobím kolektivizmu. Epidémia španielskej chrípky po prvej svetovej vojne či všadeprítomná tuberkulóza si síce vyžiadali milióny individuálnych obetí, no politici sa aj pred druhou svetovou vojnou väčšmi než o jednotlivcov zaujímali o zdravie národa, prípadne proletariátu. Po vyhlásení slovenskej autonómie na jeseň 1938 sa preto zdravá slovenská pospolitosť stala programovou prioritou režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS).

Krátko pred vyhlásením Slovenského štátu v marci 1939 režim ohlásil vznik štátneho zdravotného ústavu, na ktorého čelo sa dostal lekár a dramatik Ivan Stodola. Nešlo o inštitúciu s reálnou mocou, keďže na úrovni štátnej správy zdravotníctvo patrilo pod ministerstvo vnútra.

Medzivojnová Európa nebola iba v zajatí kolektivizmu, ale aj eugeniky – snáh vylepšovať genetický fond obyvateľstva, teda národa, triedy či dokonca „rasy“. To bolo cieľom takzvanej rasovej hygieny, to znamená eliminácie údajne škodlivých dedičných vplyvov a chorôb, ktorej nástrojom mala byť sterilizácia a v extrémnych prípadoch, predovšetkým zo strany nacistického Nemecka, aj štátom riadené interrupcie či usmrcovanie, eufemisticky nazývané „eutanázia“.

Tieto tendencie neobišli ani katolícku cirkev, ktorá režim HSĽS na čele s katolíckym kňazom Jozefom Tisom privítala s nádejou, že bude zohľadňovať jej politické priority, akými boli podpora tradičnej rodiny či návrat stratených pozícií v školstve. Pápež Pius XI. v encyklike o kresťanskom manželstve síce odsúdil zásahy štátu do oblasti prirodzených práv, eugenické snahy však zásadne nezavrhol; naopak, ohľady na zdravé potomstvo pokladal za v zásade „rozumné“.

Vláda autonómneho Slovenska vo svojom vyhlásení prisľúbila zriaďovať „eugenické poradne“, lebo, slovami Štefana Faitha z Katolíckej teologickej fakulty v Bratislave, „povinnosťou mladých ľudí je regulovať žiadosť a premáhať sa, kým nebudú si môcť založiť zdravé manželstvo“. Oveľa ďalej zašiel bratislavský farár, poslanec snemu a hlavný duchovný správca Hlinkovej gardy Karol Körper, keď pri príležitosti založenia štátneho zdravotného ústavu napísal: „Bude musieť odstrániť všetkých zo spoločnosti, ktorí vplývajú škodlivo na vzrast a dobrý telesný vkus obecenstva. Mrzákov, kreténov, nevyliečiteľných treba dať do špeciálnych ústavov, aby neboli na ťarchu obecenstva a neboli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie