V oblastiach s vysokým znečistením ovzdušia je o 15 percent vyššia pravdepodobnosť úmrtia na koronavírus
Autori štúdie veria, že ich výsledky pomôžu oblastiam so znečisteným ovzduším, aby sa pripravili na väčšie množstvo pacientov v kritickom stave.
To, že má znečistené ovzdušie vplyv na dýchacie cesty, znie ako jasná vec. Vedci z Harvardskej univerzity však chceli preukázať súvislosť medzi dlhodobým vplyvom znečisteného ovzdušia a zvýšenou pravdepodobnosťou, že ľudia nakazení novým koronavírusom budú mať ťažký až fatálny priebeh ochorenia.
Epidemiológom môže štúdia pomôcť odhadnúť oblasti s väčším počtom rizikových pacientov.
Autori štúdie vychádzali z predpokladu, že väčšina pridružených ochorení, ktoré zvyšujú riziko smrti pri COVID-19, sú tie isté choroby, ktoré ovplyvňuje dlhodobý pobyt v znečistenom ovzduší.
Začiatkom týždňa vyšla aj práca iného tímu z Univerzity v Aarhuse, ktorý skúmal vzťah medzi počtom úmrtí a znečistením ovzdušia v najzasiahnutejších regiónoch severného Talianska.
Úmrtnosť na industriálnom severe je 12 percent, pričom zvyšok krajiny sa pohybuje približne okolo 4,5 percenta.
Obe štúdie sú čerstvé, autori ich predložili na recenzovanie tento týždeň.
Prachové častice PM2,5
Čo sa týka prvej spomínanej štúdie, harvardskí autori skúmali špecifický druh znečistenia vzduchu, a to jemné prachové častice s priemerom do 2,5 mikrometra označované ako PM2,5.
Ide o najmenšie a najnebezpečnejšie
