Denník N

Dekameron 2020: piatok 22

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Dosť bolo krivdy páchanej na demokracii, korektnom slovníku i zdravom rozume. Prichádza vysloboditeľ a nie je to nikto populárny. Dnes sa s vami lúči Silvester Lavrík.

Je ľahké byť statočným, keď na to stačí ostať sedieť doma, prebehne Ervínovi mysľou, kým beží k pokladni. Chyba, obrovská chyba, hudie mu do ucha jeho druhý hlas, ten príčetnejší. Ná, ja som ti to vravel, dodá, keď Emil vydrapí rozchechtanému Kapénkovi horiacu cigaretu z rozchechtanej tlamy. Kým po nej skáče, aby ju udusil, vychmatne mu aj otvorený balík. Nakukne dnu a… spustí sa alarm. Vrieskanie protipožiarnej sirény je odporné a naliehavé, všetci sú razom na nohách, všetci sa zhŕknu pri pokladni. Jeden po druhom nakúkajú do balíka… Ja neverím, hlesne Žofia. Kvôli tomu plešatému idiotovi som tu ja musela skysnúť?!

A kde je…, pozrel sa Ervín ponad hlavy sklonené nad zneucteným balíkom smerom ku kancelárii vedúceho. Kurátenko?! opýtala sa Helena sardonicky. Tam, kde si ho nechal – rozštelované, rozbabrané, rozľútostené. Ticho! tlmeným hlasom zvolal Kamil, po prvom spánku zľahka pretriezvený. Po podlahe koridoru za mrežou sa skúmavo posúval vpred lúč svetla zo silnej baterky. Kroky postavy, čo ju držala v ruke, sa priblížili. Falošný poplach, začuli robinzoni učupení za pokladňou spoza mreže. Pochôdzkar podal hlásenie do vysielačky.

A čo sa my tu krčíme ako dajakí zlodeji? ozvala sa Žofia. V hlase jej bolo počuť rozhodnosť ľudí, ktorí majú všetkého plné zuby. Čo sa má stať, nech sa stane. Jednoducho zavoláme 158… Volajte, ale radšej záchranku, zvolala knihovníčka a rozbehla sa ku kancelárii vedúceho. Ostatní ju nasledovali pohľadmi a od hrôzy skameneli. Vo veľkom okne kancelárie obrátenom do predajne sa pohojdávala silueta mladej ženy. Z totálneho ohromenia ich vytrhlo, až keď začala trepať nohami.

Kurátenko, neblbni, chlácholila mladú slečnu Žofia, keď ju spoločnými silami konečne zvesili. Dokonca aj mizogýn zoči-voči takejto situácii prispel – zo sekcie záhradného nábytku priniesol podsedák a podal ho Helene, aby ho podala knihovníčke, nech ho dá čerstvo zachránenej dievčine pod hlavu. Kamil priniesol pohár vody, Kapénka trocha zahanbene postával opodiaľ a chlácholivo pospevoval akúsi neslušnú uspávanku. Len Ervín nevedel, či smie vôbec vstúpiť. Ach, Valéria, úpel v duchu, naozaj si sa bez tej kurkumy nevedela zaobísť? Ach, Ervín, naozaj si si ten mesianistický komplex nemohol liečiť diskrétnejšie? posmievalo sa mu jeho lepšie ja Valériiným hlasom.

Na stole vedúceho zavibroval mobil. Podajte mi ho, povedalo kurátenko a rozkašľalo sa. Prečítalo si správu a na tvári sa mu usadil výraz nadpozemskej blaženosti. To jej píše svatý Peter či kerá Mária? opýtal sa neveriacky Kapénka. Dievča sa znova rozkašľalo, prítomní sa podvedome odtiahli alebo aspoň odvrátili.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dekameron 2020

Sedem slovenských spisovateľov v čase koronavírusu voľne nadväzuje na Boccacciov Dekameron. Silvester Lavrík, Daniela Kapitáňová, Márius Kopcsay, Verona Šikulová, Ľubo Dobrovoda, Karol D. Horváth a Vlado Janček píšu príbeh ľudí uväznených v predajni potravín počas epidémie.

Kultúra

Teraz najčítanejšie