Šéf permanentného krízového štábu Škodný: Je možné, že rúška budeme nosiť aj takto o rok

Peter Škodný viedol slovenský Accenture 27 rokov. Do Telekomu odchádzal na pozíciu viceprezidenta z postu regionálneho šéfa Accenture pre Slovensko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Momentálne je súčasťou permanentného krízového štábu, poradného orgánu premiéra.

V rozhovore sa dočítate:

• ako funguje permanentný krízový štáb;
• ktoré ochranné pomôcky nám chýbajú;
• kedy by mohol byť hotový plán postupného uvoľňovania opatrení;
• či pôjdeme v lete na dovolenku k moru.

Sedíte v permanentnom krízovom štábe. Aké je vaše nastavenie do nasledujúcich dní? Ste optimista alebo pesimista?

Keďže mám robiť krízové riadenie, musím uvažovať o najhoršom scenári. Takže som realista.

Čo si pod tým predstavujete?

Riadime sa dátami, ktoré sú k dispozícii, a pripravujeme sa na najhorší scenár.

Ako vyzerá najhorší scenár?

Nebudem o ňom hovoriť. Poviem, na čo sa pripravujeme. Musíme zabezpečiť, aby sme boli pripravení na vrchol pandémie, ktorá tu bude. Aby to zvládlo zdravotníctvo, aby sme boli pripravení aj komunikačne, aby sme nepanikárili a vedeli, čo máme robiť.

Ako sa zmenil váš život po tom, čo ste nastúpili do permanentného krízového štábu?

Môj osobný život prakticky neexistuje. Keď ma poprosili, či pomôžem Slovensku, opýtal som sa manželky, čo si o tom myslí. Povedala, že do toho mám ísť. Vedel som, že to bude veľká zmena. Odchádzam z domu veľmi skoro ráno a prichádzam veľmi neskoro. A aj keď som doma, som na telefóne. Pracujeme 14 a viac hodín denne.

Vykompenzuje to pocit užitočnosti?

Ak by som nemal pocit, že to je užitočné, nerobil by som to. Je to dobrovoľná práca. Nie je to rola, po ktorej som celý život túžil alebo o nej sníval. Slovensko v tejto chvíli potrebuje, aby sme sa všetci spojili a čo najlepšie urobili, čo vieme urobiť. Aby sme sa dostali cez túto pandémiu čo najrýchlejšie a čo najlepšie po medicínskej aj ekonomickej stránke.

Kto vás oslovil, aby ste sa stali súčasťou permanentného krízového štábu?

V princípe koaličná rada ešte predtým, ako vznikla vláda.

Poznali ste predtým Igora Matoviča?

Nie. Poznal som ho len z médií. Moja celková skúsenosť s členmi terajšej vlády bola dokopy menej ako päť hodín čistého času, ktorý som strávil s jej členmi za posledných desať rokov.

Povedali vám, prečo si vás vybrali?

Povedali, že chcú niekoho, kto má skúsenosti s krízovým riadením a aj so situáciami, ktoré sú zložité, pri ktorých treba mať nadhľad a rozmýšľať strategicky.

Ako sa vám pracuje s Igorom Matovičom?

Oceňujem na ňom, že nechce len rýchlo počuť, čo chceme, a potom by odišiel, ale vo väčšine prípadov sa snaží pochopiť, čo navrhujeme a prečo. Na konci dňa je to však na jeho rozhodnutí. Je premiér a ako taký má zodpovednosť za krajinu a rozhoduje sa on, vláda alebo ústredný krízový štáb.

Stretli ste sa s mnohými manažérmi a pozícia premiéra je do veľkej miery manažérska. Aký je Igor Matovič manažér?

Nemyslím si, že mám akékoľvek právo kohokoľvek hodnotiť. Či je človek dobrý alebo zlý manažér, bude vždy závisieť od výsledku, ktorý človek dosiahne. Verím, že ak sa nám podarí dostať Slovensko z tejto pandémie s minimálnymi škodami – ekonomickými či ľudskými –, tak dostanete odpoveď na vašu otázku. Igor Matovič robí pre to maximum. Keď som povedal, že robíme dlhé hodiny, tak Igor Matovič robí asi najviac.

V koalícii je rozpor, kedy začať uvoľňovať opatrenia. Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš napísal: „Ukazuje sa, že vďaka opatreniam nám taliansky scenár nehrozí. Teraz potrebujeme aj dobrú ekonomickú odpoveď na krízu: postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružne manažovať prípadné ohniská nákazy. Po Veľkej noci musíme konať. Lebo potenciálne škody môžu byť brutálne.“ Ako to hodnotíte? Mali by sa po Veľkej noci začať uvoľňovať opatrenia?

Pozerám sa na to pragmaticky a cez fakty. V tejto chvíli hľadáme odpoveď čo, kedy a kde uvoľniť. Pripravujeme presnú stratégiu. Je zrejmá potreba ísť adresne a nerobiť celoplošné opatrenia, ale skôr cielene, na úrovni jednotlivých regiónov, miest alebo odvetví. Celý proces uvoľňovania je veľmi zložitý mechanizmus. Je to ako jazda na divokom býkovi, o ktorom si v istú chvíľu myslíme, že ho máme skroteného, ale môže nás kedykoľvek vyhodiť zo sedla; úlohou nás v permanentnom krízovom štábe je ho mať pod kontrolou. Musíme veľmi dobre a rýchlo interpretovať epidemiologické informácie – ako sa nákaza šíri, kde, na ktorých miestach a či sme na začiatku krivky, na vrchole alebo už sme z najhoršieho vonku. Súčasne to treba citlivo ladiť s ekonomikou. Medzi týmito dvomi oblasťami musíme nájsť takú rovnováhu, aby sme sa čo najrýchlejšie dostali do normálneho stavu.

Viete si predstaviť, že by iné opatrenia platili pre Bratislavu a Spiš, kde je mnoho nakazených, a iné pre juh Slovenska, kde sa nákaza až tak nerozšírila?

Áno. Expertné názory na celom svete hovoria, že jeden z hlavných faktorov je rýchlosť šírenia nákazy medzi regiónmi. Slovensko je veľké a ekonomika sa dá zabiť veľmi jednoducho, ak budeme robiť opatrenia, ktoré možno vyzerajú štatisticky skvele, ale nie sú adresné. Budúcnosť bude o kombinácii veľmi presných, možno až chirurgicky presných epidemiologických a ekonomických opatrení.

Ako rýchlo dokážete pripraviť model, ako by to malo byť nastavené? Hovoríme o dňoch, týždňoch?

Mám interný dátum, ktorý je počas budúceho týždňa. My však môžeme mať názor, ale rozhodnúť o tom musí vláda. Je to otázka skôr dní ako týždňov, keď by sme mali mať jasnú predstavu, aké opatrenia kedy treba urobiť a aké kritériá musia byť splnené na ich spustenie. Musíme sa však pripraviť na to, že sa vrátime do troška odlišného sveta, než aký sme poznali minulý rok. Niektoré opatrenia možno pretrvajú výrazne dlhšie – napríklad rúška či sociálny odstup. Pripravenosť nielen Slovenska, ale aj globálne na podobné prípady nákazy sa musí zvýšiť, a to je veľmi racionálne.

Čo je vec, ktorú treba čím skôr riešiť?

Práve to, čo bude ďalej. Ako nájsť správnu rovnováhu medzi epidemiologickými a ekonomickými opatreniami. Aby sme krajinu dostali čo najskôr do aspoň normálneho stavu.

Kedy by sa mohol život na Slovensku vrátiť trochu do normálu?

Závisí to aj od nášho neviditeľného nepriateľa. Ak sa nám ho podarí dostať na Slovensku a v okolitých krajinách pod kontrolu, budeme sa môcť k trochu normálnemu životu vrátiť. Ale či to bude o týždeň či dva alebo to bude o mesiac, dva či tri, dnes nevie povedať asi nikto. To, čo viem povedať, je, že budeme sledovať deň po dni vývoj na Slovensku aj v okolitých krajinách a reagovať rýchlo. Svet po koronavíruse bude iný než ten, ako sme ho poznali predtým.

Čo sa zmení?

Verím, že sa nevráti naivná ekonomická bezstarostnosť, že svet je gombička, všetko je globálne a netreba riešiť žiadne riziká, lebo stále budeme mať takú modrú oblohu, akú máme dnes. Ľudia začnú oveľa viac zvažovať, čo robia a prečo to robia. Budú lepšie zvažovať možné riziká. Budú sa inak pozerať na rady o tom, že by mali mať rezervu – finančnú či potravinovú. Či osobnú, alebo na úrovni firmy či krajiny. Všetci sa začneme správať asi oveľa zodpovednejšie a racionálnejšie.

V Česku hovoria, že rúška budú zrejme posledná vec, ktorá sa uvoľní. Je možné, že takto o rok budeme ešte na Slovensku nosiť rúška?

Je to možné.

Bude to posledné opatrenie, ktoré budete uvoľňovať?

Vedome nechcem odpovedať na to, čo bude prvé a čo posledné. Teraz je to veštenie z krištáľovej gule. Odpoveď nemá nik na svete.

Vnímate rúška ako málo bolestivé opatrenie, ktoré netreba rýchlo zrušiť? Ak to porovnáme napríklad so zatvorenými prevádzkami alebo so školami, pre ktoré musia byť doma deti a s nimi aj 400-tisíc rodičov?

Hypoteticky to môže byť jedna z posledných vecí. Posledné sa budú rušiť opatrenia, ktoré bránia masovej nákaze. Rúška sú jedno z nich. Rovnako ako masové udalosti. Či to bolo v Číne, alebo v Európe, nákaza sa rozšírila väčšinou z festivalov alebo masových stretnutí. To sú veci, na ktoré si treba dávať pozor.

Napríklad Pohoda nebude teda ani na budúci rok?

To je otázka pre epidemiológov. O tomto nebudeme rozhodovať my. Oni musia povedať, či povolia akcie, kde sa môžu stretnúť možní prenášači s tými, korí ešte infikovaní nie sú. Závisí to od mnohých faktorov.

Minister hospodárstva Richard Sulík z SaS povedal, že v utorok na ústrednom krízovom štábe chce otvoriť otázku otvorenia obchodov, ktoré nie sú v obchodných centrách. Je to možné?

Diskutovať o otvorení je jedna vec a dohodnúť sa, ktoré prevádzky otvoriť a kedy, je druhá vec. Nechcel by som hovoriť, či je na to vhodný čas. Je nutné zvažovať, čo budeme povoľovať po ekonomickej stránke, ako aj po epidemiologickej, a hlavne aké sú kritériá, na základe ktorých sa rozhodujeme.

Napríklad v nemeckom okrese Heinsberg, ktorý nazývajú aj nemecký Wu-chan, sledujú možný prenos a tvrdia, že v obchodoch sa nákaza šíri menej, ale nebezpečné sú napríklad diskotéky a športové kluby. Máte rozdelené podniky a prevádzky podľa toho, ako sa v nich môže nákaza šíriť?

Takéto rozdelenie existuje aj u nás a našou úlohou je všetky kúsky tejto mozaiky dať dokopy. Keď hasíte požiar, najskôr hasíte, potom hľadáte ohniská, a keď sa vám ho podarí dostať pod kontrolu, môžete začať riešiť, čo potom. Aj my sme začali hasiť požiar, potrebujeme identifikovať jeho hlavné ohniská a až potom riešime, ako ďalej strategicky postupovať a čo bude po požiari.

Takže keď sa vás opýtam, kedy sa najeme v reštaurácii, zrejme mi konkrétnu odpoveď nedáte.

Odporučil by som, aby ľudia využívali donáškovú službu, lebo je to najlepšie ekonomické opatrenie, ktoré ľudia môžu urobiť pre reštaurácie. Ak niekto chce, aby boli otvorené, aj keď sa toto skončí, používajte donáškovú službu a nielen v prípade reštaurácií.

Premiér povedal, že do júna sa školy na sto percent neotvoria. Ako to vidíte? Môžu deti v tomto školskom roku ešte nastúpiť do školy?

Máme poradný hlas, ale výkonnú moc má vláda, ktorá je vedená premiérom. Ak je to názor premiéra, tak ho rešpektujem.

Kedy by sa mohli otvoriť hranice bez povinnej karantény?

Môžeme si myslieť, čo chceme, ale rozhodnúť o tom musia dve strany. Kedy sa otvoria hranice s Rakúskom, je o dohode medzi Slovenskom a Rakúskom, rovnako je to s Maďarskom. Európski lídri si spolu musia sadnúť a spoločne prísť so stratégiou, ako a kedy otvoríme hranice, či budeme prichádzajúcich testovať či nie alebo či bude potrebná karanténa. Súčasné opatrenia ešte chvíľu potrvajú. Finálna odpoveď na vašu otázku je v rukách európskych lídrov.

Mali by sa ľudia pripraviť na to, že letnú dovolenku strávia na Slovensku?

Áno, je to možné. Bol by som rád, ak by sa mi v lete podarilo ísť s rodinou na dovolenku k moru. Ale mám aj alternatívny plán, ak sa to nepodarí.

Permanentný krízový štáb funguje pár týždňov. Čo sa vám za ten čas podarilo?

Asi najviac sme pyšní, že máme tam, kde to treba najviac, zabezpečené osobné ochranné pomôcky a jasnú predstavu, ako a koľko ich potrebujeme zabezpečiť do budúcnosti. Podarilo sa nám dostať pod kontrolu testovanie a prekonať hranicu 2000 testov za deň. Podarilo sa nám definovať, ako máme byť pripravení ako krajina na špičku pandémie. Podarilo sa nám povedať, čo budeme vtedy potrebovať z hľadiska nemocníc, lekárov, zariadení, a sú rozbehnuté všetky prípravné práce a prebieha školenie pracovníkov nemocníc aj ich príprava na zvládnutie jednotlivých stupňov pandémie.

Inštitút zdravotnej politiky prezentoval dáta o tom, koľko môže byť nakazených, koľko budeme potrebovať ventilátorov alebo lôžok na JIS. S tými číslami pracujete, alebo máte svoje?

Pracujeme s rôznymi modelmi. Na konci dňa nik z nás nedokáže predpovedať budúcnosť. Ak by existoval presný matematický model pandémie, tak ten, čo by ho opísal, by bol minimálne nositeľ Nobelovej ceny. Berieme to ako jeden zo vstupov do nášho premýšľania, ale to, podľa ktorého strategického scenára pôjdeme, je rozhodnutie expertov a ľudí, ktorí sa na tejto práci zúčastňujú.

Ako funguje permanentný krízový štáb? Má niekto hlavné slovo alebo o veciach hlasujete?

Máme formálnu organizáciu a formálne som predseda permanentného krízového štábu. Ale sme takí silní, ako je silný tím. Každý má viac-menej rovnaké slovo, máme to rozdelené na oblasti, ktoré každý zastrešuje, ale každý môže povedať svoj názor ku všetkému. Na konci dňa je jednoznačná zodpovednosť na tom, kto zastrešuje danú oblasť. Permanentný krízový štáb je poradný orgán premiéra, nenahrádzame žiadne ministerstvo ani ústredný krízový štáb. Poskytujeme informácie, analýzy, stanoviská, pomáhame zabezpečiť koordináciu v prípadoch, keď koordinácia medzi rezortmi nefunguje dostatočne pružne. Rozhodnutia a výkon rozhodnutí je na príslušných orgánoch štátnej správy či samosprávy.

Nemáte výkonné funkcie?

Nie.

Slovenskí ekonómovia odkázali vláde, že treba urýchlene konať a že už včera bolo neskoro. „Slovensko zaostáva za inými vyspelými krajinami z hľadiska ekonomických opatrení na zmiernenie dosahu koronakrízy a dosahu následných karanténnych opatrení na ekonomiku. Zaostávame nielen časovo, ale aj objemom. Hrozí, že slovenská ekonomika tento rok poklesne hlbšie ako ekonomiky iných krajín.“ Ako to hodnotíte? Mala by byť pomoc rýchlejšia?

Myslím si, že by sme mali byť aspoň trochu féroví a realistickí. Táto vláda funguje necelé tri týždne. Dostala sa do situácie, v ktorej nebola žiadna vláda na Slovensku. Je veľmi málo vlád na svete, ktoré sú v rámci globálnej pandémie v podobnej situácii. Vzhľadom na to, že sa vo vláde stretli ľudia, ktorí predtým vo vláde nepracovali a mnohí sa ani nepoznali, tak to vnímam ako zázrak, čo za tri týždne stihli urobiť a ako to stihli urobiť.

Nedala sa ekonomická pomoc prijať rýchlejšie?

To, čo vidím, je, že to robia najrýchlejšie, ako sa to robiť dá. Pracujú tvrdo. Situácia je unikátna. Vláda okrem koronavírusu preberá krajinu – za normálnych okolností by mali sto dní na to, aby zistili, ako to funguje.

Mala by byť ekonomická pomoc teraz prioritou?

Treba robiť dve veci naraz – epidemiologickú stránku, aby sme boli pripravení a aby sa nákaza nešírila. Na druhej strane treba veľmi rýchlo riešiť ekonomiku, aby neskolabovala. Obe sú rovnako prioritné a treba im dať správny pomer. A úlohou vlády je aj zabezpečiť, aby táto krajina normálne fungovala v podmienkach pandémie.

Denné nárasty nakazených nás zaraďujú medzi krajiny, ktoré epidemiologickú stránku zvládajú veľmi dobre. Nemala by byť teraz prioritou práve ekonomika? Alebo predpokladáte, že sme ešte nenašli ohniská nákazy?

Treba sa pozerať na fakty a čísla a každé číslo treba interpretovať v kontexte. Ak sa ma spýtate, kde sa nachádzame, tak vzhľadom na to, ako sme donedávna testovali, nemáme dostatok spoľahlivých dát z testovania, a preto sa musíme pozrieť na iné údaje, ktoré sú k dispozícii, a to je počet hospitalizovaných alebo počty ľudí, ktorí sú na umelej ventilácii, či počet úmrtí. Ak sa pýtate, či už sme na druhej strane, teda za vrcholom, a bude to už len dobré, som realista a myslím si, že špička pandémie ešte len príde.

Vy sa teda pripravujete, že počet hospitalizovaných aj mŕtvych bude ešte len rásť?

Áno. Rád by som sa mýlil. Ale krízové riadenie je o tom najhoršom scenári. Ak nás nik nepresvedčí o opaku, musíme sa pripravovať, že sme na začiatku.

Sme už pripravení na nárast nakazených alebo sú veci, ktoré musíme ešte zabezpečiť, aby sme sa pripravili?

Či sme naozaj pripravení, preverí až realita. Robíme pre pripravenosť maximum a pripravujeme testovanie pripravenosti. Ľudia budú súdiť štát nie podľa toho, čo urobil, ale čo neurobil. Ak to nebude dobre pripravené, všetci budú nadávať. Ak to bude dobre pripravené, budú hovoriť, načo sme strašili a robili paniku.

Ako by záťažový test mal vyzerať?

Odporučili sme testy, a ako si ich jednotlivé rezorty urobia, je na nich. Ale odporučili sme im, aby bol čo najbližšie realite. Aby sa vyskúšalo všetko nielen formálne, ale aj naozaj.

Na to, aby sme boli pripravení, potrebujeme ochranné pomôcky a to bol veľký problém. Ako sme na tom momentálne? Máme dostatok ochranných pomôcok?

Ochranné pomôcky sú problém kdekoľvek na svete. Mnohí to opisujú ako pirátske akcie, keď jedna krajina vezme druhej respirátory. Nie sme v ideálnom stave, ale neviem o európskej krajine, ktorá by v ideálnom stave bola. Kritické veci a množstvo máme zabezpečené na dostatočný čas. Paralelne pracujeme na tom, aby sme sa dostali do stavu, ktorý budeme môcť nazvať rozumným, aby sme nešli do rizika. Hľadáme s ministerstvami možnosť vyrobiť na Slovensku, čo sa dá. Niektoré veci ako respirátory a ochranné štíty už začíname vyrábať na Slovensku. Pri niektorých ešte hľadáme alternatívy, ale verím, že ich v krátkom čase nájdeme.

Čo je najpálčivejšie? Čo je vec, ktorú najviac potrebujeme?

Najdôležitejšie sú teraz ochranné obleky. Máme ich dostatok pre ľudí, ktorí ich momentálne najviac potrebujú. Robia na oddeleniach intenzívnej starostlivosti a potrebujú sa chrániť. Máme ich na nasledujúce dni, možno pár týždňov, ale treba ich zabezpečenie riešiť a intenzívne na tom pracujeme.

V Česku hovoria o „smart karanténe“. Uvažujeme aj my o cielenej karanténe pre určité rizikové skupiny, ako sú seniori či chronicky chorí?

Rovnako ako v Česku sa snažíme byť maximálne adresní s maximálnym využitím techniky. Rozdiel je, že štartovací bod v Česku a u nás bol rozdielny, a náš štát a ich bol na túto situáciu pripravený inak. Adresnosť opatrení znamená, že by mali byť také individuálne, ako sa len dá. Musíme zladiť dve veci – na jednej strane obmedzenie pohybu či izoláciu niektorých skupín. Na druhej strane máme opatrenia, ktoré nám pomáhajú dostať nákazu pod kontrolu – rýchlu identifikáciu tých, ktorí by mohli byť potenciálne nakazení, a ich veľmi rýchlu separáciu.

Máme schválený zákon, ktorý umožňuje lokalizovať ľudí cez mobilné dáta, ale technické riešenie zatiaľ nefunguje. Prečo?

Pripravuje sa to na spustenie.

Pôvodne vicepremiérka Veronika Remišová hovorila, že by to malo byť do týždňa, už prešlo viac času. Je v tom problém?

Trvá to dlhšie, ako sme predpokladali.

Viete dnes povedať, že technické riešenie bude bezpečné, že sa nebude zneužívať na sledovanie ľudí, že neuniknú informácie o tom, kto môže byť nakazený?

Otázka je, čo považujeme za bezpečné. Nik vám nezaručí absolútnu bezpečnosť. Všetko, čo sa teraz deje, je veľký zásah do súkromia a do ľudských práv, o ktoré sa v roku 1989 veľmi bojovalo a priebežne sa o ne bojuje. Musíme si povedať, do akej miery nám opatrenia, ktoré zasahujú do ľudských práv, pomáhajú z epidemiologického a ekonomického hľadiska. Ako nám tieto opatrenia pomáhajú dostať situáciu pod kontrolu, aby sme sa vrátili do normálu. Nik – a asi budem hovoriť za koalíciu aj opozíciu – nemá záujem zneužívať tieto údaje.

Kriticky sa vníma obmedzenie pohybu počas Veľkej noci. Videli sme kolóny ľudí, ktorí pred zavedením tohto opatrenia odchádzali z Bratislavy. A kolóny vznikli aj v prvý deň zavedenia, keď nebolo jasné, koho bude polícia kontrolovať. Neminulo sa toto opatrenie účinku?

Každá dobrá idea je taká dobrá, aká je jej realizácia. Asi sa zhodneme, že realizácia nebola v prvých chvíľach najideálnejšia. Ale kto robí, robí aj chyby. Je dôležité, aby sme sa z chýb vedeli poučiť a šli sme dopredu. Zásada v krízovom riadení je, že nemôžeme robiť všetko perfektne, stále sa však musíte hýbať dopredu. To, čo sa stalo, nebolo príjemné. Pán minister vnútra sa ľuďom ospravedlnil, čo oceňujem. Ľudia nás budú musieť niekedy ospravedlniť, lebo nie všetko robíme dokonale, ale robíme to preto, aby sme ľuďom pomohli a nie im uškodili.

Obmedzenie pohybu bolo podľa vás potrebné a správne, len sa zle odkomunikovalo a neboli dotiahnuté detaily?

Opatrenie je nutné, lebo Veľká noc je jeden z najdôležitejších sviatkov a spôsobuje veľký presun obyvateľov – a nielen z Bratislavy. Ľudia sa stretávajú, rodiny sa stretávajú a najdôležitejšia prevencia proti šíreniu nákazy je, aby ľudia nemenili obvyklé sociálne interakcie. Nech sa stretávajú s ľuďmi, s ktorými sa stretávajú obvykle. Nepodarilo sa to dobre odkomunikovať a nebolo to dotiahnuté. Ale na sto percent to bolo nutné. Ak chceme blízkych stretnúť na Veľkú noc aj na budúci rok, tak je lepšie si povedať, že sa tento rok budem správať, ako keby bol normálny deň, a zabudnem na to, že je Veľká noc. Budúcnosť bude potom lepšia.

Kritizované bolo aj to, ako premiér komunikoval tému „blackoutu“. Peter Visolajský povedal, že s touto témou prišiel premiér. Momentálne o tom veľmi nehovorí. Už je teda ukončená diskusia o blackoute? Alebo je to jeden zo scenárov, ktorý môže byť v dohľadnom čase pre Slovensko možný?

Dôležité je, aby opatrenia boli do budúcnosti adresné. Teda lockdown áno, ale adresný a inteligentný.

Takže „vypnutie krajiny“ pre celé Slovensko nehrozí?

Vypnutie krajiny je jedna z extrémnych stratégií. Dúfam, že sa k nej nikdy nedostaneme. Ale v krízovom riadení musíte zvažovať všetky možnosti. Ak by sme šli do najextrémnejšej, bol by to lockdown, vtedy by sa však musela nákaza šíriť nekontrolovateľne a museli by sme byť v stave, že ju vôbec nezvládame. Vtedy by sa tieto extrémne intervencie, ako boli vo Wu-chane, museli použiť. Verím, že sa do takého stavu nedostaneme a budeme všetci robiť všetko pre to, aby sme sa k tomu nedostali.

Predtým, ako ste boli členom permanentného krízového štábu, ste boli k verejnej správe kritický. Keď teraz vidíte, ako funguje manažment verejnej správy, je to lepšie alebo horšie, než ste čakali?

Je to zaujímavá skúsenosť. V tejto chvíli je to o hasení požiaru a hľadaní ohnísk. Hovoriť, či to funguje alebo nie, nie je namieste. Potrebujeme dostať nákazu pod kontrolu, potrebujeme spustiť ekonomiku, a ak sa nám to podarí, dosiahli sme cieľ, ktorý sme si dali. Potom môžeme začať riešiť, prečo požiar vznikol, kto ho spôsobil a čo s tým. Pozerám sa teraz do budúcnosti. Všetci, ktorých som stretol, pracujú v rámci svojich maximálnych možností. Hľadajú sa improvizované riešenia a som prijemne prekvapený ochotou mnohých ich hľadať.

Verejná správa vás teda prekvapila príjemne?

Opakujem, je to zaujímavá skúsenosť.

Ak by sme zvládanie krízy mali porovnať u nás a v Česku, je niečo, čo nám ide lepšie?

Sme výrazne disciplinovanejší v dodržiavaní opatrení. Často dodržiavame opatrenia extrémnejšie, ako to bolo odporučené alebo žiadané zo strany štátu. Mnohé naše mestá a obce vyzerajú so svojimi prázdnymi ulicami ako po výbuchu neutrónovej bomby. Sme v tom veľmi dobrí a som vďačný, že to ľudia vydržia, lebo to robia pre seba, svoju budúcnosť a svojich blízkych.

Je niečo, v čom by sme sa od Česka mali inšpirovať?

Sú veľmi efektívni. Ak o niečom rozhodnú, robia to veľmi rýchlo. Zásobovanie zdravotníckym materiálom vyriešili veľmi rýchlo. Je však pravda, že sú v špecifickej situácii, lebo Česká republika má z rôznych dôvodov nadštandardné vzťahy s Čínou a to hrá v ich prospech. Druhá vec, ktorá sa im podarila, je, že sa vedecký aj výrobný potenciál krajiny okamžite spojil. U nás to chvíľku trvalo, ale tiež to začalo fungovať. Rýchlosť a efektivita je v Česku o čosi vyššia. Ale my to plne kompenzujeme disciplínou.