Denník N

Pozitívny, negatívna. Manželský pár sa vrátil na Slovensko z epicentra nákazy v Rakúsku, karanténu trávia v izbe spoločne

Dušan Kolmokov s manželkou Grétou po príchode z Rakúska smerovali do povinnej karantény. Foto – archív D. K.
Dušan Kolmokov s manželkou Grétou po príchode z Rakúska smerovali do povinnej karantény. Foto – archív D. K.

Aktualizované o čísla v karanténnom zariadení v nedeľu 26. apríla 2020 (17.00) – Keď sa koronavírus začal šíriť v Európe, pracovali v rakúskom lyžiarskom stredisku Ischgl, ktoré sa stalo jedným z hlavných európskych ohnísk nákazy.

Dušan Kolmokov pochádza z Nitry, v máji bude mať 35 rokov. Vyštudoval strojársku priemyslovku. Väčšinu doterajšieho aktívneho života chytal v bráne v najvyššej futbalovej lige. Ako hovorí, futbalové sny sa mu nepodarilo naplniť, tak išli spolu s manželkou pred tromi rokmi pracovať do Rakúska. Po repatriácii mu zistili koronavírus. Obidvaja mali na začiatku rovnaké príznaky a pravdepodobne prekonali vírus spoločne.

  • Od začiatku využívania zariadenia v bratislavskej Rači ho už celkovo opustilo 279 repatriantov.
  • V sobotu 25. apríla 2020 odišlo 44 osôb do domácej izolácie, z toho bolo 33 pozitívne testovaných na COVID-19.
  • V nedeľu 26. apríla 2020 je v zariadení 8 osôb.
  • Podľa aktuálnych informácií z tohto dňa by mali vo večerných hodinách prísť noví repatrianti.

Pracujete v zahraničí už dlho? Čo tam robíte?

Takmer celý svoj život som hral futbal. Zmenilo sa to pred tromi rokmi, keď sme sa spolu s manželkou rozhodli ísť vyskúšať šťastie do zahraničia. Pred cestou som mal obavy. Neovládal som cudzí jazyk, moja prax v kuchyni bola prakticky nulová, ak nerátam to, čo som navaril doma. Aj napriek tomu sa nám podarilo zamestnať v jednom hoteli.

Robil som raňajkového kuchára a pomocníka šéfkuchára. Odvtedy pracujeme v Rakúsku nepretržite. Túto sezónu konkrétne v tirolskom stredisku Ischgl a nič nenasvedčovalo tomu, že všetko sa skončí takto. Pracovali sme trinásť hodín denne šesť dní v týždni. Všetko išlo tak, ako malo, až prišiel deň, keď sa v Ischgli začalo hovoriť o korone.

Keď ste sa dozvedeli o koronavíruse, ako ste to vnímali? Pomysleli ste si, že to bude niečo ako SARS alebo MERS, že sa to Európy výrazne nedotkne?

Informácie o koronavíruse som mal len od svojich kolegov, pretože nepozerám televízor, nečítam správy a koronavírus som vôbec neriešil. Nebola to pre nás s manželkou žiadna téma.

Prečo to nebola pre vás téma?

O koronavíruse som sa dozvedel niekedy v januári. Bolo to na začiatku a mysleli sme si, že to Európu nejako obíde. Riešili sme to až niekedy o mesiac neskôr, keď sa objavil prvý prípad, myslím si, že to bolo v Innsbrucku.

Vtedy asi nikto nemohol tušiť, že sa zatvoria hranice, o karanténnych centrách a ďalších krízových opatreniach, ktoré ovplyvnia bežný život. Napriek tomu, neuvažovali ste s manželkou, že by ste sa vrátili z Rakúska domov hneď na začiatku?

Nie, práve naopak. O odchode domov sme neuvažovali a dúfali sme, že sa situácia upokojí.

V Tirolsku alebo konkrétne v Ischgli existovali nejaké bezpečnostné opatrenia, ako napríklad rúška, rukavice, iné obmedzenia, alebo nebolo nič?

O žiadnych bezpečnostných opatreniach nás nikto neinformoval. Šéf nám len oznámil, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie