Denník N

Začal som vo veľkom pestovať zeleninu. Slováci a Slovenky na piatich kontinentoch hovoria, ako prežívajú koronakrízu

O živote v čase koronavírusu rozprávajú občania Slovenska a jeden Čech žijúci v Španielsku, vo Švédsku, v USA, Ugande, Afganistane, Katare, Peru a na Novom Zélande.

Štefan Hudec, učiteľ na vysokej škole

Michigan, USA (29 263 nakazených, 2 093 mŕtvych)

V USA zomrelo za jeden deň dvetisíc ľudí, čítam ráno v mobile denný prehľad správ od New York Times. A radšej ho rýchlo zatváram. Tých zlých správ je toľko, že ich začínam vytesňovať.

Idem radšej deťom pripraviť palacinky a užívam si aj umývanie riadov.

Žijeme v Ann Arbor, čo je malé, univerzitné liberálne mesto na juhu Michiganu. Medzi susedmi tu vládne obrovská solidarita. Podobne ako na Slovensku sa obdarúvajú doma šitými rúškami, vlastnoručne vyrobenými dezinfekciami na ruky, pečú si koláče či len tak zakričia z verandy, čo je nové.

Zároveň tu prevláda aj zhrozenie z toho, ako federálna vláda nezvláda pandémiu a nad tlačovkami z Bieleho domu už iba rezignovane mykajú plecom. Sused lekár sa mi sťažuje, že v nemocnici im chýbajú rúška a iný ochranný materiál a s prekvapením počúva, ako málo prípadov registrujeme na Slovensku.

Situácia v Michigane, ktorý leží blízko hraníc s Kanadou, je oveľa horšia. Počet nakazených v stredu prekročil 27-tisíc a zomrelo už 1 768 ľudí.

Skutočné čísla nakazených sú však zrejme oveľa väčšie, keďže sa tu vo veľkom netestuje. Náš sused – mladý vysokoškolák – mal pred dvoma týždňami všetky príznaky vírusu. V nemocnici mu však povedali, že nie je riziková skupina a má sa ozvať, ak sa jeho stav do týždňa nezlepší.

Kritická situácia je najmä v Detroite, kde vírus tvrdo zasiahol afroamerickú komunitu. Tá je dlhodobo na konci sociálneho rebríčka: bojuje s chudobou, chronickými chorobami, závislosťami a mnoho jej príslušníkov nemá ani zdravotné poistenie.

Popoludní som musel ísť na poštu, poslať daňové priznanie. Normálne sú tu dlhé rady, dnes som však jediný zákazník. Poštárka za plexisklom a v gumených rukaviciach preberá moju zásielku a hovorí, že biznis ide veľmi pomaly.

Doma čítam, že americká pošta požiadala vládu o pomoc, inak jej už v septembri hrozí platová neschopnosť. Podobné zlé správy o bankrotoch, ekonomickej recesii a katastrofických číslach nezamestnanosti sa množia každým dňom.

Večer sme sa rozhodli s deťmi, že si kúpime pizzu v našej obľúbenej prevádzke a podporíme tak aj miestny biznis. Na tvári máme rúška, podobne ako iní zákazníci a udržujeme dvojmetrové rozostupy. Zrazu nám všetkým cinknú mobily. Prišla SMS-ka od guvernérky Gretchen Whitmerovej, že predlžuje lockdown až do konca apríla.

Nikto zo zákazníkov pizzerie nereaguje. Očakávanie je, že obmedzenia potrvajú minimálne do leta a čaká nás ešte veľa podobných správ.

Nám rodičom už oznámili, že školy do letných prázdnin neotvoria a s deťmi sa musíme učiť doma. Doposiaľ nám učitelia posielali videá, domáce úlohy alebo spievali cez Zoom. Od pondelka režim sprísňujú a rozširujú online hodiny.

Ja som zaviedol hodiny pestovateľskej výchovy a vyčistil záhradu, kde vo veľkom začíname pestovať zeleninu. Na prázdnom parkovisku pred školou som v rámci telocviku konečne naučil jazdiť syna na bicykli bez pomocných koliesok.

A sme nekonečne šťastní, že máme blízko od domu prázdne lesy, čerstvý vzduch nám vždy vylepší náladu. Len keby už prišla jar – včera nám tu zase nasnežilo!

Na kus reči so susedmi pri dodržiavaní odstupu. Archív Š. H.

Kristína Pauková, marketingová manažérka v cestovnom ruchu

Švédsko (12 540 nakazených, 1 333 mŕtvych)

Napriek tomu, že Švédsko nevolilo cestu totálneho zastavenia a uzavretia krajiny, život sa tu zmenil. Už tretí týždeň

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Slovensko, Svet

    Teraz najčítanejšie