Denník N

Sudkyňa Pamela Záleská: Desať rokov pre Andruskóa bolo málo, vražda Kuciaka bola brutálna

Pamela Záleská. Foto N - Vladimír Šimíček
Pamela Záleská. Foto N – Vladimír Šimíček

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu, ktorá súdila sprostredkovateľa vraždy Jána Kuciaka, ako aj Mariana Kočnera a Pavla Ruska, hovorí o pomeroch na súdoch a krivých sudcoch.

Pamela Záleská (43) vyštudovala právo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Osemnásť mesiacov pracovala na ministerstve vnútra a päť rokov ako vyššia súdna úradníčka na Krajskom súde v Nitre. V roku 2008 sa stala trestnou sudkyňou Okresného súdu Nitra. Na tomto súde viedla aj trestnoprávne grémium. V roku 2018 sa stala sudkyňou Špecializovaného trestného súdu, kde je riadiacou predsedníčkou senátu 1T. Bola predsedníčkou senátu, ktorý súdil Zoltána Andruskóa obvineného z objednávky úkladnej vraždy Jána Kuciaka, aj členkou senátu v kauze zmenky, v ktorej dostali Marian Kočner a Pavol Rusko 19-ročný trest odňatia slobody. Je predsedníčkou nitrianskej sekcie Združenia sudcov Slovenska.

Pochádzate z právnickej rodiny? 

Nie, vôbec. Po tom, ako som doštudovala právo, išiel na právo môj o niekoľko rokov starší bratranec a jeho dcéra.

Prečo ste išli na právo?

Pôvodne som študovala kvasnú technológiu na potravinárskej priemyslovke a vyzeralo to, že budem vinárka ako môj otec a že pôjdem na chemicko-technologickú fakultu. Ale v druhom ročníku som z viacerých dôvodov stratila záujem o chémiu, hoci dovtedy ma bavila a aj mi išla. Pod vplyvom jedného konkrétneho talianskeho seriálu a jednej konkrétnej knihy som sa v šestnástich rokoch rozhodla, že budem vyšetrovacia sudkyňa a pôjdem na právo. Vtedy som však ešte netušila, že takýto inštitút v našom právnom poriadku neexistuje.

Na právo ste išli v roku 1995, keď uniesli Michala Kováča mladšieho. Vnímali ste to?

Áno. Vnímala som to ako zásadný problém. Počúvala som Rádio Twist a čakala som na každú správu o tom.

Čo ste robili po práve?

Odišla som do Veľkej Británie študovať angličtinu. Bol to čas, ktorý som stratila, lebo keď som sa vrátila, zistila som, že bol zrušený inštitút justičného čakateľa. Napokon som sa zamestnala na ministerstve vnútra na odbore zahraničných vzťahov a európskej integrácie. Keď boli v Nitre vypísané výberové konania na vyšších súdnych úradníkov, prihlásila som sa a uspela. Plánovalo sa, že to bude náhrada justičného čakateľa a že z týchto úradníkov môžu byť neskôr sudcovia.

Bolo ťažké stať sa sudkyňou? 

Uspela som až na siedmykrát.

Čo sa dialo šesťkrát? 

Vždy som absolvovala výberové konanie úspešne až do tretieho kola, ktoré je ústne. Čiže nikdy sa mi nestalo, že by som neurobila test, nenapísala rozsudok, neurobila preklad z cudzieho jazyka alebo že by ma neodporučili psychológovia. Keď bolo voľné jedno miesto, skončila som druhá, keď boli voľné dve miesta, tak som skončila tretia, keď tri, štvrtá. Podarilo sa mi to až na siedmykrát na domácom súde v Nitre.

Kto boli tí, čo uspeli?

Nepamätám si mená všetkých, čo uspeli, pamätám si napríklad, že v jednom výberovom konaní bol úspešný David Lindtner.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Marian Kočner

Pavol Rusko

Vražda Jána Kuciaka

Slovensko

Teraz najčítanejšie