Vyhrávame bitku, neprehrajme vojnu
Autor je ekonóm, odchádzajúci predseda strany Spolu
Pandémia nás všetkých tlačí k veľmi nevďačnému žánru: pokusom o predpovedanie budúcnosti. Ak chceme robiť dobré rozhodnutia, nič iné nám však neostáva.
Platí to všeobecne, ale dnes je to urgentné. Potrebujeme kresliť scenáre, rysovať alternatívy, jednoducho: rozprávať sa o budúcnosti a o jej možných verziách.
Nedávno som sa o niečo podobné pokúšal v Scenároch koronavírusu pre Bratislavu pre Matúša Valla, kde sme využívali aj epidemiologické modely.
Pri tejto práci bolo veľmi zrejmé, aké sú limity podobných modelov a ich závislosť od čísel, ktoré do nich vložíme. Existuje aj iný spôsob, ako sa rozprávať o budúcnosti. Opýtať sa na názor väčšieho množstva múdrych ľudí z rôznych oblastí.
Od 7. do 9. apríla sme vykonali online prieskum medzi odborníkmi najmä zo spoločenských a prírodných vied – pýtali sme sa na najpravdepodobnejší budúci vývoj a najväčšie riziká.
Pilotný online dotazník vyplnilo 68 zo 106 oslovených expertov. Nie je to prieskum verejnej mienky, ale v súlade s dlhodobo etablovanými metódami prognostiky sa snaží zistiť pohľad odborníkov na pravdepodobný budúci vývoj. Ide o odborný odhad, nie o veštenie budúcnosti.
Ak si chce niekto pozrieť podrobné výsledky, nájde ich tu. V tomto článku vyberáme tie najpodstatnejšie a ponúkame interpretáciu.
Najmenej sa bojíme vírusu
Samotného koronavírusu sa experti boja menej, najmä preto, že očakávajú pomerne mierny priebeh pandémie. Pri miernej pandémii – ktorú považuje za pravdepodobnú alebo veľmi pravdepodobnú 76 % odborníkov – sa situáciu na Slovensku podarí stabilizovať na nízkom počte nakazených. V najbližších mesiacoch sa bude postupne obnovovať bežný chod spoločnosti.
Otázka: „Pre mesto Bratislava sme vypracovali tri scenáre možného vývoja koronavírusu. Prosím, ohodnoťte pravdepodobnosť toho, že nastanú.“
Tento optimizmus je však krehký z dvoch dôvodov.
Po prvé, veľká časť expertov si uvedomuje, že erupcie nákazy sa budú periodicky vracať a ich rozsah sa dnes predvídať nedá. Ak nebudeme dobre pripravení, môže sa nám situácia ľahko vymknúť z rúk a viesť k oveľa rozšírenejšej nákaze. Preto za pravdepodobný považujú aj scenár dlhodobého boja s rozšíreným vírusom. Takmer nikto však neočakáva medicínsku prehru.
Expertov dnes strašia najmä druhotné následky koronavírusu, ktoré priamo nesúvisia s ochorením.
Nezamestnanosť, chudoba a ďalšie zhoršenie verejných služieb
Najväčšie nástrahy pandémie sú totiž podľa expertov:
- vysoká nezamestnanosť a výrazné zníženie životnej úrovne, za pravdepodobné to považuje 93 % oslovených odborníkov;
- ohrozenie dostupnosti a kvality zdravotníctva pre tých, čo nebudú chorí na koronavírus, za pravdepodobné to považuje 93 % expertov;
- ohrozenie kvality vzdelávania za pravdepodobné považuje 84 % panelu odborníkov.
Otázka: „Čo je v súčasnosti väčšou hrozbou pre obyvateľov Slovenska?“
Životná úroveň a stav zdravotníctva patrili už doteraz k oblastiam, kde obyvatelia Slovenska pred voľbami najviac žiadali zmenu k lepšiemu. Pri nezamestnanosti sme sa len nedávno tešili, že po 28 rokoch prestala byť vážnym spoločenským problémom.
Odborníci okrem toho predpokladajú aj vysokú pravdepodobnosť ďalších javov, ktoré prispejú k zhoršeniu spoločenskej atmosféry. Patrí sem najmä rast extrémizmu, zhoršenie duševného zdravia a medziľudských vzťahov, ale aj nesplnenie predvolebných sľubov novou vládou (aj z objektívnych dôvodov).
Otázka: „Aké pravdepodobné je, že koronavírus vyvolá na Slovensku nasledovné?“
Budovanie štátu – s ručením obmedzeným
Za jediné pozitívum experti považujú vplyv pandémie na fungovanie štátu:
- 71 % panelu považuje za pravdepodobné, že koronavírus pomôže tvorbe a šíreniu inovácií vo verejnom sektore;
- 63 % panelu považuje za pravdepodobné, že pandémia posilní kapacity štátu riešiť náročné spoločenské problémy.
Experti však neveria, že by vírus
Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.