Mečiar, Fico, Matovič?

Jakub Goda nedávno jeden zo svojich statusov začal takto: „Pozerám, že niektorým predstaviteľom vlády sa trochu nedarí komunikovať…“ Neskonale som ho obdivoval za to, ako elegantne napísal, že trepú dve na tri bez toho, aby napísal, že trepú dve na tri.

A urobil dobre: ak totiž poviete, že sa niekomu trochu nedarí komunikovať, neurazíte ho. Ak poviete, že trepe dve na tri, bude sa to síce viac páčiť, ale práve ste sa dorozprávali. Zle sa komunikuje, keď začnete urážkou.

Presne v tomto duchu hovorí aj premiér Igor Matovič o „tzv. ‚ľudskoprávnych aktivistoch’“, ktorým odporúča, aby nekecali, ale makali. A ak nemakajú, nech sú ticho.

Pozoruhodné je, že ľudskoprávni aktivisti sú nielen v úvodzovkách, ale ešte aj takzvaní – skrátka, dvojnásobní darmožráči. Pozoruhodné je aj to, že ľuďom, ktorí roky pracujú v teréne, radí, aby išli pracovať do terénu.

Najviac pozoruhodné je však to, ako sa Igorovi Matovičovi „trochu nedarí komunikovať“. Nie je to o opatreniach – nie, ani náznakom, ale o tom, ako ich podáte. Určite totiž v skutočnosti chcel povedať, že situácia je ťažká, všetci sa učíme za pochodu, všetci robíme chyby. Výčitkám rozumie, ale rovnako žiada o porozumenie a o trpezlivosť.

Určite chcel povedať presne to, predsa by len tak hocikomu nenadával, len sa mu to nepodarilo – ako keď chcete povedať Fico, ale omylom poviete: „Pôjdeš do basy, ty hajzeľ.“ Šmykne sa vám jazyk, veď to poznáte.

Problém je len v tom, že u Igora Matoviča nejde o omyl. Vie presne, čo hovorí. Samotní Rómovia sú výbušná téma a ľudskoprávni aktivisti sú aj bez úvodzoviek zvláštni ľudia, ktorí sa venujú ťažko pochopiteľným veciam. Namiesto práce. A určite sú z Bratislavy. Aspoň podľa všeobecného presvedčenia.

A práve všeobecné presvedčenie je to, čím sa Igor Matovič riadi – veď preto je populista a to nemyslíme ako urážku, ale ako definíciu.

Koná pre ľudí, fotí sa pre ľudí, baví ľudí. Koľkokrát ste ho počuli povedať, že niečo nepodporí, lebo je to proti ľuďom? Skrátka, učebnicový populista, a ak sa vám to nepáči, je to preto, že ste populistovi uverili napriek tomu, že sa považujete za ľudí, ktorí by populistovi nikdy neuverili.

Igor Matovič povie vždy a neomylne to, čo chce najväčší počet ľudí počuť. To nie je výčitka, ale konštatovanie, robí to, ostatne, vynikajúco. Ak staví na predsudky, nemôže sa mýliť. To nie je chyba, ale metóda.

Igor Matovič nemá záujem o rozhovor ani o argumenty. Má záujem len o to, aby mal pravdu a aby povedal to, s čím súhlasí najväčší počet ľudí. Funguje to? Zaiste. Len to neznamená, že to je dobre. Účel nesvätí všetky prostriedky.

V skutočnosti je tak nakoniec pozoruhodné len to, ako rýchlo sa rozširuje rad jeho nepriateľov: stihol už vo funkcii obsiahnuť novinárov, Bratislavčanov, ľudskoprávnych aktivistov aj kaviareň. Presne ako Fico, len rýchlejšie. Až kým, nevyhnutne, jedného dňa nepriateľom nebudú všetci, ktorí kazia jeho víziu. Presne ako u Mečiara.

No a potom si možno konečne všetci tí ľudia, ktorí by populistovi nikdy neuverili, položia túto otázku: aká je pravdepodobnosť, že všetci sú proti nemu a len on má pravdu?

Známa otázka? No vidíte.