Denník N

Revúca, Košice, Žilina a Ružomberok – regióny, kde pre horšiu kvalitu vzduchu môže mať COVID-19 ťažší priebeh

Pre PM2,5 sú použité prísnejšie limity platné až od 1. 1. 2020. Údaje v PM2,5 (μg.m-3), PM10 (počet prekročení povolenej hodnoty za rok) a NO2 (μg.m-3). Mapa – Tomáš Grečko. Zdroj – SHMÚ/T. Grečko
Pre PM2,5 sú použité prísnejšie limity platné až od 1. 1. 2020. Údaje v PM2,5 (μg.m-3), PM10 (počet prekročení povolenej hodnoty za rok) a NO2 (μg.m-3). Mapa – Tomáš Grečko. Zdroj – SHMÚ/T. Grečko

Zahraničné štúdie naznačujú, že ťažší priebeh ochorenia COVID-19 súvisí aj so znečisteným ovzduším. Pozreli sme sa, pre ktoré regióny Slovenska to nie je dobrá správa.

Oblastí, v ktorých sa na Slovensku horšie dýcha, je niekoľko. Stav ovzdušia pravidelne vyhodnocuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Posledné vyhodnotenie je k dispozícii za rok 2018.

Priebežné údaje z meteorologických staníc posiela SHMÚ aj ďalším webom. Jedným z nich je portál Aiqcn.org – tieto dáta však nie sú validované (SHMÚ neručí za ich správnosť).

Grafy v článku využívajú údaje z oboch týchto zdrojov.

Najhoršie sú na tom Jelšava a Veľká Ida

Harvardskí vedci vypočítali, že s každým mikrogramom mikroskopických prachových častíc označovaných ako PM2.5 v metri kubickom vzduchu (μg/m3) stúpa úmrtnosť na COVID-19 o 15 percent.

Čo sa týka Slovenska, najnižšiu priemernú koncentráciu týchto častíc v roku 2018 namerali vo hvezdárni v Kolonickom sedle – 10 μg/m3. Ide však o vidiecku stanicu, ktorá je zámerne vzdialená od priemyslu a väčších sídiel.

Z mestských staníc dosiahla najnižší priemer stanica na Zelenej ulici v Banskej Bystrici – 14 μg/m3.

Najhoršie v rebríčku sú na tom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Koronavírus

    Príroda

    Slovensko, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie