Denník N

Deti sa v tieto dni často stávajú terapeutmi svojich rodičov, hovorí špeciálna pedagogička

Svetlana Síthová. Foto - archív S. S.
Svetlana Síthová. Foto – archív S. S.

„Je dôležité, aby sme všetci doma prešli do akéhosi núdzového režimu. Nechcime byť stopercentnými a prestaňme od detí vyžadovať dokonalosť,“ vraví Svetlana Síthová.

Už mesiac trvajú na Slovensku opatrenia, ktoré výrazne limitujú náš každodenný život. Väčšina z nás je zatvorená doma, tí, ktorí môžu, z domu aj pracujú, deti nechodia do školy, učia sa doma. Ako vnímate dnešnú situáciu rodín z pohľadu špeciálnej pedagogičky?

V prvom rade treba povedať, že všetci sa nachádzame v krízovej situácii. To, čo dnes žijeme, sme možno kedysi videli v katastrofických filmoch alebo v správach o dianí na inom kontinente. Zrazu je to šokujúca realita priamo u nás doma.

Mnohí ľudia z tohto prvotného šoku prešli do fázy popierania. Dospelí aj deti. Smiali sme sa noseniu rúšok, odmietali sme prestať sa stretávať alebo chodiť von medzi ľudí. Ironizovali sme, podceňovali situáciu.

Dnes už prišlo vyrovnanie sa s tým, čo berieme ako nevyhnutnosť. Racionalizujeme si, ako máme fungovať. Hľadáme možnosti, ako v tomto stave čo najoptimálnejšie žiť. Pre každého sú optimálne možnosti iné, ale je nevyhnutné začať fungovať, aj keď v obmedzenom režime.

Ako vnímate túto situáciu z pohľadu detí?

Už týždne pracujeme s rôznymi cieľovými skupinami – riešime, ako doma učiť, nastavuje sa, ako majú fungovať učitelia, ako majú fungovať rodičia, ako má fungovať spoločnosť ako celok. Nehovorí sa však o tom, ako majú fungovať naše deti.

Pre deti nie sú v tomto momente hlavné piliere opatrenia ministerstva školstva ani nejakých špecializovaných poradenských či vzdelávacích zariadení. Ich hlavnými piliermi sú ich rodičia.

V čom je rodič teraz dôležitejší ako inokedy?

Deti žijú tu a teraz. Vedia si vychutnávať spoločné okamihy a bežne sa navzájom veľmi podporujú. Poviem vám príklad. V poradni mám jedno štvorročné dievčatko. V jednej video výzve, ktorú deti robili pre svojich kamarátov, spontánne povedala: „Nebojte sa, deti, buďte statočné, ono to prejde.“ Deťom dnes prítomnosť a blízkosť kamarátov veľmi chýba. Nemôžu si navzájom povedať, že niečo prejde. Nemôžu sa podporiť v tom, aby sa nebáli. Preto sú dnes rodičia tie najhlavnejšie vzory odvahy a rozvahy pre svoje deti.

Navyše, každé dieťa je zrkadlom svojich rodičov. Ako fungujeme my, tak fungujú naše deti, zrkadlia naše správanie, naše emócie. Hoci je pravda, že mnohokrát sú deti oveľa statočnejšie ako my dospelí.

Čo by teda dnes mali robiť rodičia navyše?

Mali by si s deťmi o celej situácii pohovoriť. Primerane veku, prípadne špecifickým diagnózam svojich detí. Nemali by robiť z tejto témy tabu, ale nemali by ňou ani žiť. Izolácia kvôli koronavírusu nemôže byť nosnou témou každej minúty dňa. Zároveň je kľúčové byť ako rodič v pohode. Nie naoko, ale naozaj.

To, ako prežívame náš deň a všetko v ňom, totiž naše deti reflektujú. Ak ako rodič poviem „všetko je dobré, všetko prejde“, pričom vzápätí ma dieťa uvidí, ako stresujem a robím krízové plány, prípadne kričím a plačem s nervami v koncoch, nedodávam mu nijakú istotu. Práve naopak.

Ako nám deti signalizujú, že niečo nie je v poriadku?

Deti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Koronavírus

    Rodičovstvo

    Rozhovory

    Rodina a vzťahy, Slovensko

    Teraz najčítanejšie