V Nemecku dovolili futbalistom trénovať aj spolu, chystajú Bundesligu bez divákov

Nemecko by sa mohlo stať prvou európskou krajinou, v ktorej sa obnoví futbalová liga. V priebehu minulého týždňa sa všetkých osemnásť bundesligových tímov vrátilo k trénovaniu. Futbaloví funkcionári s podporou miestnych politikov plánujú návrat Bundesligy už na začiatok mája.

Futbalovým klubom hrozí finančný kolaps, ak opäť nezačnú hrať zápasy aspoň pred prázdnymi štadiónmi. Magazín Kicker zistil, že až trinásť z 36 klubov v najvyšších dvoch nemeckých ligách by sa stalo insolventnými do mája či júna v prípade, že by nedostali okolo 330 miliónov eur za televízne práva.

O existenčnej hrozbe dokonca hovorilo aj vedenie popredného tímu Schalke 04 Gelsenkirchen, ktorý sponzoruje Gazprom.

Nemecký futbal na hrozbu koronavírusu zareagoval rýchlo a príkladne. Napríklad štyria účastníci Ligy majstrov (Bayern Mníchov, Borussia Dortmund, RB Lipsko a Bayer Leverkusen) vytvorili fond s dvadsiatimi miliónmi eur pre menšie kluby, ktoré sa ocitnú vo finančných problémoch.

Teraz však kluby rozmýšľajú, ako sa vrátiť k súťaženiu. Zdá sa, že Nemecko má výrazný náskok pred inými poprednými krajinami, najmä Anglickom. Keďže Nemecko je federáciou, každý klub musel získať povolenie na trénovanie od miestnych zdravotníckych úradov. Výnimku dostali všetky, problém s jej vybavením mal spomedzi tímov v prvej lige iba Werder Brémy.

Na tréningovom ihrisku sa striedajú maximálne 7-členné skupiny, hráči dodržiavajú odstup aspoň 1,5 metra a nenapádajú sa. Brankár Bayernu Mníchov Manuel Neuer hovoril o „veľmi nezvyčajnom pocite“, ale medzi hráčmi prevláda spokojnosť s návratom na ihrisko.

Opatrenia sa v jednotlivých kluboch veľmi podobajú – futbalisti si napríklad vo zvýšenej miere umývajú ruky, prezliekajú sa vo viacerých šatniach a niektorí sa sprchujú až doma.

Hrozí strata 750 miliónov

Šéf Bundesligy Christian Seifert medzitým poskytol rozsiahly rozhovor pre New York Times, v ktorom vysvetlil ambiciózny plán vrátiť sa k zápasom na začiatku mája a zostávajúcich deväť kôl dohrať ešte v júni.

Funkcionári sa teraz porozprávajú o detailoch a definitívne rozhodnutie by malo padnúť v priebehu budúceho týždňa.

Podľa Seiferta by na jeden zápas stačila prítomnosť 240 ľudí vrátane hráčov, trénerov, zdravotníkov, usporiadateľov, podávačov lôpt aj zamestnancov televízie.

Virológ Alexander Kekulé z Martin Luther University v Halle odhadol, že na opätovné spustenie Bundesligy by mohlo byť potrebných do 20-tisíc testov. Podľa Seiferta však určite „nedôjde k prípadu, keď nejaký lekár alebo zdravotná sestra, ktorí sú potrební pre systém, nebudú môcť byť testovaní, lebo sa budú musieť testovať futbalisti“.

Podujatia s tisícmi ľudí sa podľa miestnych politikov v najbližších mesiacoch nebudú môcť konať, ale zápasy bez divákov, tzv. Geisterspiele (zápasy duchov), sú teraz reálnou možnosťou. Dokončenie Bundesligy by zároveň aspoň trochu uľahčilo situáciu Európskej futbalovej únie (UEFA), ktorá musí nájsť alternatívne riešenie na dokončenie Európskej ligy a Ligy majstrov.

Podľa Seiferta až polovici druholigových klubov hrozí bankrot a ak by sa sezóna 2019/2020 nedohrala, vážne problémy by malo aj päť tímov z najvyššej súťaže.

Seifert prípadnú celkovú stratu vyčíslil na približne 750 miliónov eur, pričom predpoveď v Španielsku sa dostala až na miliardu eur a v Anglicku na miliardu libier. Zatiaľ čo popredné kluby ako Bayern Mníchov či Borussia Dortmund zrejme nie sú v nebezpečenstve, pre mnohé menšie tímy znamená aj výpadok príjmov z predaja vstupeniek problém.

Hráči sa preto hneď po prerušení Bundesligy rýchlo dohodli na znížení platov. Išlo o individuálne dohody v rozsahu od desať do tridsať percent; futbalisti Unionu Berlín sa dokonca vzdali platov v plnej výške.

Návrat k normálnosti

Srbský obranca Neven Subotić pre Deutsche Welle vysvetlil: „Napriek tejto situácii som stále v luxusnej pozícii. Nie som v rizikovej skupine, nemusím sa obávať ani finančných strát a našťastie mám plnú chladničku. To je teraz luxus, lebo to tak dnes nie je u miliónov ľudí v Nemecku.“

Nemecko v tomto smere zareagovalo veľmi rýchlo – napríklad v Anglicku už druhý týždeň prebieha súboj medzi futbalovou asociáciou, klubmi a hráčskou úniou pre zníženie platov, ku ktorému zatiaľ plošne nedošlo.

Seifert si myslí, že obnovenie Bundesligy by zároveň bolo jedným z najlepších symbolov návratu k normálnosti. „V tejto krajine sme súčasťou kultúry a ľudia chcú späť aspoň malú časť normálneho života. To by mohlo znamenať, že sa opäť bude hrať Bundesliga,“ povedal.

Vedenie ligy teraz vytvorilo dve pracovné skupiny: prvá vypracuje pravidlá organizovania zápasov a druhá pripraví hygienický plán tréningov a zápasov, a premyslí, ako sa bude postupovať v prípade, ak niektorý z hráčov bude mať pozitívny test.

Ak sa v Nemecku vrátia o pár týždňov k zápasom, koronavírus bude zrejme mať aj tak na tamojší futbal vplyv. V Bundeslige sa uplatňuje pravidlo „50+1“, ktoré v praxi zabraňuje tomu, aby sa niekto stal väčšinovým vlastníkom klubu – v tímoch si teda udržuje rozhodujúce slovo miestna komunita a fanúšikovia namiesto toho, aby ich odkúpili bohatí podnikatelia.

Dá sa však očakávať, že vzhľadom na ekonomické problémy UEFA poľaví z aplikácie pravidiel Finančnej Fair Play. V takom prípade sa nemecké kluby ocitnú v nevýhode, lebo nemajú také možnosti na zisk investícií „zvonka“.

Seifert ako šéf ligy odmieta radikálne riešenie v podobe odstránenia pravidla „50+1“, hoci napríklad profesor Henning Zülch z Leipzig Graduate School of Management povedal, že by sa malo uvažovať aspoň o jeho zmene: „50+1 je dôležitou súčasťou nemeckej futbalovej kultúry, ale treba ho trochu obmeniť, aby sme na tento trh prilákali strategických investorov, ktorí môžu mať pozitívny vplyv – napríklad investíciami do klubovej infraštruktúry.“