Denník N

Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kto s kým a proti komu

Orbán a Putin. Foto - TASR/AP
Orbán a Putin. Foto – TASR/AP

Ruské médiá píšu o Maďarsku ako o najpriateľskejšej krajine, ktorej je Moskva bližšia ako Brusel, a o tom, ako Rusko a Maďarsko spolu tlačia na Ukrajinu.

Autor je prezident IVO a hosťujúci expert IWM (Viedeň)
Príspevok vznikol v rámci projektu podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie

Pandémia koronavírusu vyvolala reakcie ňou zasiahnutých štátov. Rôzne štáty prijímali rôzne opatrenia. Niektoré mali čisto ochranný, medicínsky charakter, ďalšie upravovali pracovný režim ľudí, činnosť ekonomických subjektov, štátnych inštitúcií, vzdelávacieho systému, služieb, dopravy a podobne. Prevládajúcim trendom bolo zavádzanie opatrení karanténneho typu ako izolácia, obmedzenie pohybu, zákaz vychádzania, identifikácia nakazených osôb a podobne. Zavádzanie takýchto opatrení si žiadalo prijatie legislatívnych úprav.

Viaceré krajiny zaviedli režimy mimoriadnej situácie. V niektorých z nich sa následne rozpútali diskusie o primeranosti prijatých opatrení, o ich možných následkoch. Na Slovensku a v Českej republike sa napríklad naviac diskutovalo o tom, nakoľko ďalekosiahle budú následky mimoriadnej situácie pre ekonomiku. (V Bratislave táto diskusia dokonca vyústila do silného napätia vnútri novej vlády, vytvorenej iba pred niekoľkými týždňami.) Boli aj krajiny, kde sa ťažisko diskusie presunulo na otázku, do akej miery sú schválené legislatívne zmeny v súlade s demokratickými princípmi a či nepredstavujú ohrozenie funkčnosti demokratických inštitúcií a systému ochrany ľudských práv a slobôd.

Maďarsko ako najlepší priateľ Ruska?

Jednou z takýchto krajín je Maďarsko. Vláda tu schválila zákon, ktorý – ako tvrdila opozícia – ešte viac skoncentroval moc v rukách strany Fidesz. Na kroky maďarskej vlády vzápätí kriticky zareagovali niektoré členské krajiny EÚ a predstavitelia vrcholných orgánov Únie. Vlády trinástich členských štátov EÚ – i keď bez menovania konkrétnej krajiny, ktorej sa to malo týkať – upozornili na neakceptovateľnosť zneužívania pandémie na kroky odporujúce normám demokracie. V európskej tlači sa objavili príspevky, ktoré dávali opatrenia vlády v Budapešti do kontextu s celkovým vnútropolitickým vývojom v Maďarsku, poznačeným v posledných rokoch prvkami autoritarizmu.

Našla sa krajina, v ktorej médiá (predovšetkým tie provládne) informovali o krokoch uskutočnených vládou Viktora Orbána s neskrývanými sympatiami – pokiaľ ide o obsah týchto krokov, charakteristiky ich iniciátora aj celkové hodnotenie vnútorného vývoja Maďarska a jeho zahraničnej politiky. Tou krajinou bolo Rusko.

Spôsob, akým ruské provládne médiá prezentovali kauzu Maďarsko vs. EÚ v čase pandémie COVID-19, bol v súlade s tým, ako tieto médiá Maďarsko dlhodobo prezentujú. Opisujú ho ako krajinu, ktorá zaujíma voči Rusku najústretovejšie stanoviská spomedzi všetkých členských štátov EÚ, ako zástancu tesnej ekonomickej spolupráce s Ruskom a rozhodného kritika európskych sankcií proti Rusku, ako spravodlivého bojovníka za vlastnú suverenitu proti nespravodlivému Bruselu, ako spojenca Ruska v jeho konflikte s Ukrajinou. A okrem toho aj ako zástancu tých istých tradičných a kresťanských hodnôt, na ktorých Rusku práve najviac záleží.

Bežný ruský čitateľ z príspevkov o Maďarsku publikovaných v domácich médiách môže nadobudnúť dojem, že ide o štát s jednoznačne proruskou zahraničnou politikou a veľmi blízky Rusku svojím vnútorným nastavením. Čitatelia sa preto môžu pýtať, prečo je potom tento štát členom EÚ a NATO, keď má také vážne spory so západnými spojencami a s Ruskom má také priateľské vzťahy. Ruských autorov príspevkov o Maďarsku však podobné otázky netrápia a odpovede na ne nehľadajú.

COVID-19, Budapešť a Brusel

Podľa denníka Vzgljad je reakcia mnohých štátov EÚ a predstaviteľov Únie na kroky maďarskej vlády potvrdením „ďalšej praskliny vnútri EÚ“. Komentátorovi je jasné, že EÚ nepoužíva rovnaký meter: tvrdí, že „keby sa niečo podobné prijalo v krajine, ktorú Brusel vníma pozitívne, napríklad vo Fínsku alebo v Portugalsku, škandál by sa nestal“. A prečo Brusel nevníma maďarského premiéra Viktora Orbána pozitívne? Z troch dôvodov:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie