Denník N

Kaščák: Necítime sklamanie, rozhodnutie presunúť Pohodu nás nabudilo

Šéf festivalu Pohoda Michal Kaščák počas improvizovanej tlačovej konferencie pred Slovenským rozhlasom. Foto - TASR
Šéf festivalu Pohoda Michal Kaščák počas improvizovanej tlačovej konferencie pred Slovenským rozhlasom. Foto – TASR

Druhý marcový týždeň, keď sa na Slovensku zrušili veľké podujatia, tvrdil, že na 90 percent tento rok festival nebude. Hoci do jeho začiatku zostáva ešte štvrť roka, rozhodol sa po dlhých debatách so svojím tímom, odborníkmi aj zahraničnými kolegami presunúť ročník 2020 a pripraviť teraz v lete iba špeciálnu verziu. „Bol to zvláštny pocit,“ hovorí MICHAL KAŠČÁK.

Niektoré hudobné festivaly, ktoré sa konajú v júni, ešte vyčkávajú, ako sa situácia s koronavírusom vyvinie. Pohoda má júlový termín, prečo ste sa rozhodli zverejniť rozhodnutie o tomto ročníku práve 15. apríla?

Keď sme zvažovali, koľko času potrebujeme na to, aby sme v tomto roku vedeli festival dobre dokončiť, vyšli nám tri mesiace. A to je práve teraz. Zároveň je to po Veľkej noci a všetci vieme, že Veľká noc je veľký výdych, aj čo sa týka komunikácie s agentmi zahraničných hudobníkov. Tá vtedy začína klesať a znova sa naštartuje prvé dni po festivale. Streda nám vyšla ako rozhodujúci deň, pretože v utorok sme dokončili veci, ktoré ešte bolo treba dokomunikovať.

Na základe čoho a kedy padlo finálne rozhodnutie?

Nechcel som, aby sme sa rozhodli my sami na základe nejakých emócií. Potreboval som, aby sme rozhodnutie mohli oprieť o fakty a následne to ľahšie komunikovať agentom aj dodávateľom. Konzultovali sme to s epidemiológmi a tí nám povedali, že šanca na usporiadanie festivalu s kapacitou 30-tisíc ľudí je v júlovom termíne na Slovensku nulová. Keď sme tri týždne dozadu písali prvý mail, že uvažujeme nad presunom festivalu do roku 2021, od väčšiny agentov sme dostali odpovede typu áno, chápeme, deje sa to po celom svete. Ale časť z nich sa opýtala, aký máme na to dôvod, a niektorí si vypýtali aj potvrdenie, ktoré musíme oficiálne poslať, aby bolo zrejmé, že nejde len o naše svojvoľné rozhodnutie. Ja som čakal, ako sa bude vyvíjať situácia u nás aj v Európe, v Amerike, ktorá bola vtedy ešte nezasiahnutá. Každý rok máme umelcov z viac než tridsiatich krajín, tento rok sme mali veľa amerických umelcov. Čakali sme aj na to, ako bude komunikovať festivalová asociácia Yourope, sme v úzkom kontakte s European Safety Group, a keď sme si všetko dali dokopy, bolo jasné, že pokračovať nemôžeme.

Aké boli prvé pocity?

Veľmi nás nabudilo, že ideme do nejakej akcie. Cítil som to aj na našom tíme, aj na mailovej komunikácii. Nebol priestor na smútok, sklamanie či zúfalstvo. Skôr sme to zobrali ako výzvu urobiť to čo najlepšie. Urobiť to čo najlepšie pre návštevníkov, ale aj pre kapely, pre partnerov aj pre dodávateľov. So všetkými veľmi aktívne komunikujeme, vopred vedeli, že dnes padne rozhodnutie, a pripravovali sme ich na to, že dôjde k presunu ročníka 2020. Stále si hovorím, že vždy po ťažkých obdobiach ľudstva prichádzali obdobia výbuchov umenia – a to očakávam aj teraz. Myslím si, že ten sociálny dištanc, ktorý sme sa naučili dodržiavať, nevydrží večne, a nemyslím si, že odteraz sa už všetko bude robiť iba online. Online porady síce bavia aj mňa, ale neviem sa dočkať, keď si opäť sadnem s ľuďmi za jeden stôl. Nedá sa to nahradiť.

Pri veľkých letných festivaloch sa objavujú dva scenáre. Niektoré, napríklad Glastonbury, vynechajú túto sezónu, iné – Coachella, Primavera Sound – sa presunú na koniec leta. Aký postup sa odporúčal v rámci festivalovej asociácie Yourope, ktorej členom je Pohoda? 

Nedohodli sme sa, čo sa odporúča. Dokonca doteraz je to tak, že v niektorých krajinách ľudia stále dúfajú, že festivalová sezóna ešte prebehne. Festivalová scéna nie je úplne jednotná, ale zároveň je veľmi poprepájaná a spolupatričná. Každý chce aspoň trochu dúfať. My sme chvíľu zvažovali aj termín na konci leta, komunikoval som s mojím veľmi dobrým priateľom z pražského Metronome festivalu – on mi veľmi logicky vysvetlil, prečo sa rozhodli presunúť festival na september. Držím im palce, aby sa im to podarilo. My sme však festival postavený na kempovaní. Ľudia prídu a strávia u nás tri dni v kuse. Metronome je mestský festival, kde sa ľudia večer rozídu domov alebo do hotelov. Neviem si predstaviť, že by sme ľudí ťahali kempovať na letisko koncom septembra, keď by sme teoreticky mohli uvažovať o tom, že opatrenia proti koronavírusu už budú uvoľnené. Chvíľu sme to zvažovali, ale pripravili by sme sa o to, čo je na festivale najcennejšie – vytvoriť komunitu ľudí založenú na dobrom umení a na silnom umeleckom zážitku. Prišli by sme o to typické festivalové mesto. Povedal som si, že to nemá zmysel. Iba by sme sa kŕčovito snažili niečo urobiť. Nad presunom sme prestali uvažovať. Coachella si to, samozrejme, môže dovoliť, pretože v Kalifornii je teplo stále.

Boli ešte nejaké iné scenáre? Napríklad verzia čisto so slovenskými účinkujúcimi?

Myslím si, že v júli ešte na Slovensku nebudú povolené masové podujatia. Ak budú, len s nejakým limitom návštevníkov. Povedali sme si, že sa zameriame skôr na to, ako zaplniť víkend nášho tradičného termínu niečím iným. Neviem si predstaviť, že by sme len tak zostali sedieť doma. Vymysleli sme si preto koncept Pohoda in the air, mal by to byť mix archívnych materiálov, happeningov, vizuálneho umenia, akcií na letisku a streamingov z celej zemegule. Nemala by to byť iba klasická online akcia, že si niekde sadneme, niečo povieme a zahráme. Chceli by sme do toho aktívne zapojiť aj návštevníkov. Uvidíme, čo všetko vyjde, ale nápady sú skvelé a už sa na to teším.

Pamätám si fotku z druhého ročníka Pohody. Je na nej veľké pódium s organizátorom, ktorý niečo hovorí do mikrofónu, ale vidieť veľmi málo ľudí. Je možné, že Pohoda in the air bude vyzerať takto?

Je možné, že to tak bude vyzerať, len bez toho pódia, čiže ešte opustenejšie.

Ešte opustenejšie ako Pohoda Indoor Camping festival na jeseň 2011, na ktorom bolo účinkujúcich a organizátorov takmer viac než návštevníkov?

To bola ďalšia vec, ktorú sme zvažovali. Už sme to nazývali PICF 2 alebo Pohoda In House Camping, nakoniec sme to zamietli. Ale k PICF-u sa chcem určite ešte vrátiť. Tento rok by bol už desiaty ročník, ale na jeseň bude veľmi veľa akcií, takže to necháme na rok 2020. To bol taký krásne absurdný zážitok, že ho treba zopakovať.

Dá sa Pohoda 2020 s čo najviac identickým programom zopakovať o rok neskôr?

Zatiaľ máme znova potvrdených 21 mien z 50 v tohtoročnom programe. A nemáme ani jedno zrušenie. So všetkými agentmi veľmi aktívne komunikujeme a zatiaľ všetci vyzerajú pozitívne. Len si treba uvedomiť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Festival Pohoda

Koronavírus

    Rozhovory

    Kultúra

    Teraz najčítanejšie