Rastislav Kačmár
Donald Trump sa uprostred pandémie koronavírusu rozhodol, že pozastaví financovanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Naplnil tak svoje vyhrážky z minulého týždňa, keď WHO kritizoval za to, že je príliš pročínska a že zlyhala v boji proti šíreniu vírusu.
Americký prezident tvrdí, že ak by si organizácia robila svoju prácu, šírenie choroby nemuselo prerásť do pandémie s obrovskými dôsledkami. Americké úrady teraz budú vyhodnocovať postup WHO, trvať by to malo 60 až 90 dní.
Trumpovo rozhodnutie prináša ďalšie pochybnosti o tom, či je svet schopný efektívnej globálnej odpovede na pandémiu. Zároveň vytvára priestor, aby Čína posilnila svoj vplyv v organizácii, ktorú Trump kritizuje za to, že je Pekingu príliš naklonená.
„Ak majú USA a európske štáty záujem obmedzovať čínsky vplyv na WHO a ďalšie medzinárodné organizácie, bolo by vhodné skôr rozširovať svoju prítomnosť v medzinárodných organizáciach, nie sťahovať sa z nich,“ hovorí Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).
WHO v uplynulých týždňoch čelila kritike za svoje postoje k Číne nielen z USA, no Trumpov krok má ešte jeden rozmer, ktorý je veľmi dôležitý. Americký prezident presúva vinu na medzinárodnú organizáciu v čase, keď sám čelí kritike za to, že vírus zľahčoval a že jeho vláda pri príprave na pandémiu zlyhala.
Čínu chválil aj on
Dvanásteho marca – deň po tom, čo WHO označila šírenie nového koronavírusu za pandémiu – Trump povedal, že vírus zmizne a že čísla v USA sú v porovnaní so zvyškom sveta skvelé.
V tom čase mali Spojené štáty 32 potvrdených obetí COVID-19. Dnes už evidujú 614-tisíc prípadov nákazy a viac ako 26-tisíc obetí.
Americký denník The New York Times zmapoval, ako Biely dom ignoroval názory expertov, ktorí už v januári varovali, že Spojené štáty môžu mať veľké problémy – v najhoršom scenári počítali s 500-tisíc obeťami.
Ministra zdravotníctva, ktorý 30. januára varoval pred pandémiou, Trump označil za alarmistu.
Americký prezident bol v tom čase mierny aj voči Číne a na Twitteri sa vyjadroval podobne ako WHO, ktorú spätne za jej postup kritizuje.
„Čína veľmi tvrdo pracuje na tom, aby zabránila šíreniu koronavírusu. Spojené štáty si veľmi vážia jej snahu a transparentnosť,“ napísal Trump a ďakoval čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi.
Teraz Trump hovorí, že WHO zlyhala vo „svojej základnej úlohe“.
„Ak by si WHO robila svoju prácu a do Číny poslala odborníkov, aby objektívne vyhodnotili situáciu a upozornili na nedostatok transparentnosti, šírenie epidémie sa mohlo zastaviť pri zdroji a s malým počtom obetí,“ povedal v utorok americký prezident.
Matej Šimalčík hovorí, že otázka, či je WHO príliš pročínska, je na diskusiu. Faktom podľa neho je, že WHO nekriticky komentovala postup Číny v boji proti pandémii, a to napriek tomu, že Čína zamlčiavala podstatné informácie o šírení ochorenia.
„Na druhej strane, nekritický postup WHO voči Číne nie je unikátny – podľa profesora Amira Attarana z Univerzity v Ottawe postupovala WHO podobne nekriticky a ústretovo aj voči Guinei pri vypuknutí eboly,“ dodáva analytik.
WHO po vypuknutí epidémie v Číne chválila rýchle a razantné opatrenia vlády a od Pekingu svetu posúvala aj informáciu o tom, že nie sú dôkazy o šírení nového koronavírusu medzi ľuďmi. Zároveň však upozorňovala, že riziko prenosu existuje.
Koncom januára už WHO prenos medzi ľuďmi potvrdila, oznámila, že globálne ohrozenie je veľké, a štáty vyzývala, aby sa pripravili.
Neskôr sa ukázalo, že čínski komunisti zapojili cenzorov a ešte koncom minulého roka sa snažili ututlať skutočný rozsah hrozby, ktorú vírus predstavuje.
Peking navyše ignoroval požiadavky WHO, ktorá chcela do krajiny vyslať svojich expertov a situáciu preveriť. Odborníci z organizácie sa napokon do Číny dostali vo februári.
Bruce Aylward, ktorý misiu WHO viedol, hovoril, že nevidel nič, čo by naznačovalo, že Peking manipuluje oficiálne čísla o počte nakazených a obetí.
Toto tvrdenie neskôr spochybnili americké tajné služby, ale aj novinári, ktorí upozorňovali na preplnené krematóriá vo Wu-chane.
Trump kritizuje WHO aj za to, že ešte začiatkom februára nepovažovala cestovné obmedzenia za potrebné. To bolo pár dní po tom, ako americká vláda takéto obmedzenia z Číny zaviedla. Ide o rozhodnutie, ktoré Trump dodnes dáva ako príklad toho, že konal včas.
Názor WHO na cestovné obmedzenia ignorovali aj ďalšie štáty, aj samotná Čína. Podobne to bolo aj pri rúškach – aj napriek rastúcemu počtu odborníkov, ktorí hovoria, že zakrývanie nosa a úst môže šírenie vírusu spomaliť, WHO dodnes ich nosenie neodporučila.
Kritike čelila aj za to, ako chaoticky o tejto téme komunikovala a že svoje odporúčanie neprehodnotila ani v kontexte štúdií, ktoré hovoria o tom, že veľká časť nakazených nemusí mať symptómy choroby.
Diplomacia v podaní WHO
Pri hodnotení postupu WHO musíme brať do úvahy zložitú realitu, v rámci ktorej organizácia funguje.
WHO je agentúrou OSN a má 194 členov. Nemá vlastné príjmy a spolieha sa iba na príspevky od členských štátov, prípadne ďalších darcov z mimovládnej sféry.
Príkladom je Bill Gates a jeho manželka Melinda, ktorí WHO podporujú prostredníctvom svojej nadácie. Po americkej vláde sú druhým najväčším donorom.
Príspevky štátov sa vypočítavajú na základe ich populácie a hospodárskej sily (menšia časť rozpočtu), no vlády organizácii posielajú aj dobrovoľné príspevky navyše.
Spojené štáty vlani WHO dali 553 miliónov dolárov. Tento rok to zatiaľ bolo 58 miliónov.
WHO tak, podobne ako OSN, musí často verejne vystupovať opatrnejšie ako členské štáty a brať do úvahy záujmy a pozície viacerých strán. Organizácia navyše nemá prakticky žiadne páky na to, ako zakročiť proti štátom, ktoré nespolupracujú.
Stephen Morrison z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá pre The Washington Post povedal, že na to, aby WHO mohla otvorene vystúpiť proti niektorému zo štátov, potrebuje podporu iných členov organizácie.
„Myšlienka, že WHO sa vydá na akúsi samovražednú konfrontáciu s Čínou, je nereálna,“ vraví expert na zdravotnícku politiku a dodáva, že proti Číne v tom čase neboli ani USA, ani Británia či Francúzsko.
Ako sa ukazuje pri Trumpovej reakcii, nespokojnosť jedného z veľkých štátov môže viesť k rozhodnutiam, ktoré môžu ohroziť existenciu celej organizácie.
Vidieť to aj na vyjadreniach, ktoré organizácia formulovala počas aktuálnej pandémie – jej predstavitelia si dávajú pozor na to, aby pri kritike neboli príliš konkrétni.
Hovoria, že štáty by teraz nemali príliš poľaviť pri uvoľňovaní opatrení, no nemenujú, o koho ide. A aj keď nesúhlasia s cestovnými obmedzeniami či masovým nosením rúšok, neadresujú to konkrétnym štátom, ktoré tieto opatrenia zavádzali ako prvé.
WHO navyše nekritizovala ani Taliansko, ani Španielsko či USA za to, že pandémiu na začiatku podcenili.
To, že to vždy nemusí byť tak, však napríklad v roku 2003 ukázala vtedajšia šéfka WHO Nórka Gro Harlemová Brundtlandová. Pri pandémii vírusu SARS kritizovala Čínu za to, že prvé prípady neoznámila dostatočne skoro, a Pekingu vyčítala aj nevôľu spolupracovať so svetom.
Teraz na to nie je čas
Na to, že organizácia nepostupovala ideálne, neupozorňuje len Trump, ale aj iné štáty, politici, novinári či analytici. Zároveň však dodávajú, že na vyvodenie dôsledkov a debatu o tom, ako to do budúcnosti zlepšiť, bude čas po pandémii.
„WHO musí mať podporu, pretože je nevyhnutná pri snahe vyhrať vojnu proti COVID-19,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres.
Bill Gates označil Trumpovo rozhodnutie za nebezpečné. „Ich práca (WHO – pozn. red.) spomaľuje šírenie COVID-19, a ak sa táto snaha zastaví, žiadna iná organizácia ju nedokáže nahradiť. Svet teraz potrebuje WHO viac ako kedykoľvek predtým,“ napísal na Twitteri.
Kritizovali ho aj predstavitelia Nemecka, Číny a EÚ.
Odborníci upozorňujú, že WHO je kľúčová pri stanovovaní medzinárodných noriem a pri koordinácii v krízových situáciách. Pri pandémii koronavírusu pomáha určovať pravidlá a postupy testovania, vyhľadávania potenciálnych nakazených a manažovania krízy.
Okrem toho dáva dokopy expertov z rôznych štátov, ktorí pripravujú ďalšie opatrenia, skúmajú vírus, protilátky a to, ako sa šíri. WHO pomáha distribuovať aj ochranné pomôcky a testy.
Organizácia má mnoho projektov po celom svete a je zapojená do boja proti chorobám, ako je ebola, tuberkulóza či malária. Jej aktivity sú v aktuálnej situácii obzvlášť dôležité hlavne v menej rozvinutých regiónoch, ktoré majú nekvalitné zdravotnícke systémy.
Pozastavenie financovania navyše prichádza v čase, keď WHO oznámila, že na boj proti koronavírusu potrebuje viac peňazí ako kedykoľvek predtým a žiadať chce až miliardu dolárov.
„Je to veľmi krátkozraké a nebezpečné rozhodnutie – kedykoľvek, no obzvlášť počas pandémie,“ napísala profesorka Alexandra Phelanová z univerzity Georgetown.
Pomôže Číne
Trump svojím rozhodnutím potvrdzuje pozíciu prezidenta, ktorý nevidí veľký zmysel v medzinárodných organizáciách.
USA pod jeho vedením vystúpili z Rady OSN pre ľudské práva i z Unesca a odstúpili aj od parížskej klimatickej dohody a jadrovej dohody s Iránom.
Zastavením financovania WHO však riskuje to, že Čína získa v organizácii ešte väčší vplyv.
„Vytvára to priestor, aby Čína zväčšila svoj vplyv vo WHO. Peking v posledných rokoch celkovo posilňuje svoj vplyv na medzinárodné organizácie. Ovplyvňujú to dva faktory – samotný rastúci mocenský potenciál Číny a americký izolacionizmus za Trumpa,“ vraví Matej Šimalčík.
Dodáva, že najväčším prejavom čínskeho vplyvu vo WHO je blokovanie Taiwanu, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia.
Taiwan dlhodobo upozorňuje na to, že v prípade takej vážnej záležitosti, akou je zdravie, by politika mala ísť bokom, a lobuje za to, aby bol súčasťou organizácie.
„Táto otázka sa dostala do popredia aj v súvislosti s pandémiou COVID-19, keď sa ukazuje, že Taiwan bol schopný pomerne efektívne reagovať na šírenie vírusu, pričom WHO pred jeho šírením varoval,“ hovorí analytik.
Bez členstva alebo aspoň pozorovateľského statusu vo WHO Taiwan nemá prístup k množstvu informácií, ktoré medzi sebou zdieľajú členovia organizácie, a, naopak, nemôže jednoducho zvyšku sveta posúvať svoje know-how.
WHO razí politiku jednej Číny dokonca aj pri štatistikách o COVID-19 a prípady z Taiwanu a Číny spočítava do jednej cifry, hoci na Taiwane doteraz zaznamenali iba 395 prípadov nákazy.
Peking v roku 2017 pri výbere nového šéfa WHO podporil aktuálneho generálneho riaditeľa Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa, ktorý hneď deň po zvolení oznámil, že WHO bude aj naďalej dodržiavať politiku jednej Číny.
Šimalčík v súvislosti so vzťahom Taiwanu a WHO upozorňuje aj na rozhovor Brucea Aylwarda z WHO s hongkonskou novinárkou. Keď sa ho koncom marca pýtala na členstvo Taiwanu v organizácii, predstieral, že otázku nepočul a z online rozhovoru sa odpojil.
Po otázke, ako hodnotí boj Taiwanu proti koronavírusu, povedal, že „o Číne sa už bavili“.
‼️WOW‼️ Bruce Aylward/@WHO did an interview with HK's @rthk_news & when asked about #Taiwan he pretended not to hear the question. The journalist asks again & he hangs up!
She calls back & he said "Well, we've already talked about China."
ENJOY+SHARE THE MADNESS! #CoronaVirus pic.twitter.com/jgpHRVHjNX
— 🇺🇦Hong Kong World City☔️ (@HKWORLDCITY) March 28, 2020
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
