Houston, máme problém. Ako sa cesta na Mesiac zmenila na boj o prežitie

Astronauti NASA Jim Lovell, Fred Haise a John Swigert boli od Zeme vzdialení viac ako 300-tisíc kilometrov, keď dokončili televízny prenos a chystali sa spať.

Plánovaný oddych však 13. apríla 1970 prerušila explózia, ktorá cestu na Mesiac misie Apollo 13 zmenila na boj o prežitie a zrejme najznámejšiu záchrannú misiu v dejinách kozmonautiky.

Čo sa pred polstoročím stalo?

Houston, mali sme tu problém

Astronauti dostali za úlohu premiešať obsah nádrží s kvapalným kyslíkom a kvapalným vodíkom. Išlo o rutinnú činnosť a počas letu to urobili už dvakrát.

Tentoraz sa však ozval dunivý zvuk, ktorý astronaut Haise neskôr prirovnal k úderu kladiva do suda.

Nasledovali pamätné Swigertove slová: „Houston… mali sme tu problém“, v anglickom origináli „Houston… we’ve had a problem here“ (vo filme Apollo 13 z roku 1995 ako „Houston, máme problém“).

Z veliaceho strediska sa ozvalo: „Tu Houston, zopakuj to, prosím.“

Slova sa ujal veliteľ posádky Lovell a zopakoval: „Houston, mali sme problém.“ Potom dodal, že zaznamenali podpätie v hlavnej zbernici B.

Všimol si unikajúci plyn z lode

Explózia úplne zničila jednu z kyslíkových nádrží a druhú vážne poškodila. Nasledovali problémy s vodíkovou nádržou či dodávkami elektrickej energie. Vypojil sa aj jeden z palivových článkov a zhoršilo sa spojenie so Zemou.

Niekoľko minút však nebolo jasné, čo sa na palube stalo, a zmenil to až náhodný Lovellov pohľad z okna asi 15 minút po explózii. „Vyzerá to tak, že z lode niečo uniká. Niečo vypúšťame do priestoru, nejaký plyn,“ ohlásil astronaut do Houstonu.

Neskôr sa ukázalo, že išlo o kyslík z poškodenej nádrže.

Apollo 13 malo tri hlavné časti: (1) veliteľský modul, ktorý fungoval ako riadiace centrum a slúžil na návrat na Zem, (2) servisný modul, ktorý lodi dodával kyslík, energiu, vodu či pohon, a (3) lunárny modul, v ktorom mali astronauti pristáť na Mesiaci.

Keďže výbuch úplne poškodil servisný modul, pristátie na Mesiaci nebolo možné a výskumná misia sa zmenila na záchrannú. „Bol som veľmi sklamaný, lebo som si veľmi rýchlo uvedomil, že je po misii,“ povedal s odstupom času o svojich pocitoch bezprostredne po explózii Haise.

Len 200 kilometrov nad povrchom Mesiaca

Ak sa astronauti chceli vrátiť na Zem, potrebovali na to veliteľský modul, v ňom však veľmi rýchlo dochádzala energia. V priebehu niekoľkých minút preto posádka vypla všetko, čo sa dalo, a z veliteľského modulu presunula nevyhnutné vybavenie do lunárneho modulu.

Ten bol navrhnutý pre dvoch ľudí na prácu na dva dni. Teraz v ňom boli traja muži, a ako sa neskôr ukázalo, strávili v ňom štyri dni.

Aby sa posádka dostala na správnu dráhu k Zemi, museli preletieť okolo Mesiaca. Využila pri tom motory lunárneho modulu. Tie by za iných okolností slúžili na pristátie na Mesiaci a štart z neho.

Pri manévri došlo k obletu Mesiaca v najväčšej vzdialenosti od Zeme, kam sa dodnes človek dostal. „Pri výbuchu kyslíkovej nádrže a poškodení tej ďalšej sa astronauti báli zapáliť hlavný motor, ktorý mal kozmickú loď nasmerovať k Zemi. Preto sa rozhodli využiť nepoužitý pohon lunárneho modulu a po polovičnom oblete Mesiaca sa im podarilo zamieriť k Zemi,“ priblížil manéver Ján Svoreň, odborník na astronómiu a astrofyziku z Astronomického ústavu SAV.

Lovell už Mesiac zblízka videl počas misie Apollo 8 (druhý pilotovaný let programu Apollo), no zvyšní astronauti ho videli po prvý raz, a ako sa Haise neskôr zveril, fotografovali ho „ako turisti“.

„Nad povrchom sme boli 200 kilometrov, takže sme mohli spraviť širšie zábery Mesiaca,“ povedal Haise pre Houston, We Have a Podcast (Houston, máme podcast).

Ak by sa misia Apollo 13 podarila, astronauti by pristáli v oblasti Fra Mauro, čo je vysočina na viditeľnej strane Mesiaca. „Podľa geológov vznikla z trosiek z vnútra Mesiaca pri dopade asteroidu, ktorý spôsobil vznik Mora dažďov. Mohla by preto obsahovať materiály odlišné od mesačnej kôry. Astronauti Apolla 13 z nej mali priniesť geologické vzorky. Z tejto oblasti ich na Zem doniesla až misia Apolla 14,“ povedal o oblasti Fra Mauro Ján Svoreň.

Zima, vlhkosť a oxid uhličitý

Posádka lunárneho modulu mala iba limitované zdroje, preto vypli všetko, čo nebolo nevyhnutné na prežitie. V deň pristátia na Zemi 17. apríla klesla teplota v lodi len na tri stupne Celzia.

Aby sa astronauti aspoň trochu zahriali, Haise a Lovell si obuli topánky, ktoré mali určené na prechádzku po Mesiaci. Swigert si oblečenie doplnil o náhradnú spodnú bielizeň.

V kabíne bolo tak vlhko, že posádka musela uterákom utierať prístrojové panely, aby vôbec videla, čo je na kontrolkách.

Obrovským problémom bol aj oxid uhličitý, ktorý posádka vydychovala do miniatúrneho priestoru lunárneho modulu. Aby sa trojica neotrávila, potrebovala si vyrobiť provizórny filter CO₂.

„Doslova na kolene si astronauti dokázali vyrobiť adaptér, pomocou ktorého riadili filtrovanie oxidu uhličitého,“ povedal Svoreň. Posádka použila len uterák, lepiacu pásku a niekoľko ďalších vecí na palube, aby prepojila nádrže s hydroxidom lítnym v lunárnom module so zariadením vo veliteľskom module.

Filtre v moduloch mali odlišný tvar a riešenie, ako dostať štvorcové zariadenie do kruhového, patrí medzi najznámejšie scény filmu Apollo 13, ktorý zachytáva udalosti misie.

Ako vyrobiť provizórny filter oxidu uhličitého, film Apollo 13. Zdroj – YouTube/Movieclips

Pristátie

Lunárny modul nebol na pristátie vhodný, pretože nemal tepelný štít, ktorý by posádku chránil pri návrate na Zem. Preto sa astronauti presunuli naspäť do veliteľského modulu. Keď sa zbavovali servisného modulu, Lovell fotil. „Celá jedna strana mu chýba,“ povedal o module.

Astronauti museli dbať na to, aby pristávali pod vhodným uhlom a vyhli sa tomu, že ich zemská atmosféra odrazí naspäť do vesmíru alebo že pri návrate, naopak, zhoria.

K dispozícii nemali žiadne počítače a riadili sa len vzájomnou pozíciou Slnka a Zeme.

Napriek všetkým problémom 17. apríla Apollo 13 bezpečne pristálo do vôd Tichého oceánu. Misia dostala prezývku „úspešný neúspech“, lebo hoci sa ľudia po tretí raz po Mesiaci neprešli, posádka sa v zdraví vrátila na Zem.

Svoreň ocenil profesionálny výkon NASA. „Astronauti aj pozemný personál dokázali zareagovať správnym spôsobom. Bolo treba reagovať nielen správne, ale aj veľmi rýchlo. Netrénovaný človek by nemal žiadnu šancu.“

Vedec z SAV dodal, že obdivuje rozvahu, s akou astronauti postupovali. Podľa neho si z misie možno odniesť ponaučenie, že „s chladnou hlavou možno vyriešiť aj najvážnejšie problémy“.

Na záver dodajme, že celý priebeh misie Apollo 13 môžete prežiť vďaka projektu Apollo 13 in Real Time. Na stránke sú tisícky hodín zvukových a obrazových záznamov, prepisy rozhovorov medzi členmi posádky či s riadiacim strediskom. Nechýbajú ani fotografie.