Psychologička: Seniori sú zvyknutí na osamelosť, no v domovoch dôchodcov si dnes môžu pripadať ako vo väzení
Mária Odehnalová pracuje na Linke dôvery Nezábudka, kde sa dnes často rozpráva aj so seniormi. „Najviac im chýba sociálny kontakt, potrebujú sa hlavne s niekým porozprávať,“ hovorí psychologička.
Nedávno som v komerčnom rádiu zachytila správy, kde moderátori ironicky komentovali správanie dôchodcov, ktorí nerešpektovali časy vyhradené pre nich na nakupovanie. Prečo v tieto dni pribúda neúcty k seniorom?
Nemyslím si, že to, čo ste opísali, je dnes bežný prístup. Ale faktom je, že len čo sú ľudia zahrnutí do jednej spoločnej skupiny – ako sa to dnes robí s dôchodcami nad 65 rokov –, tak u niektorých vzniká tendencia vnímať ich ako jednoliatu skupinu a generalizovať, že všetci jej členovia majú rovnaké vlastnosti, hoci to tak v skutočnosti nie je.
Samozrejme, nemalo by to tak byť, lebo dôchodcovia majú len jeden spoločný znak – vyšší vek –, no inak sú to individuálne osoby so svojimi rôznorodými vlastnosťami aj prístupom k životu. Myslím si však, že také zjednodušovanie sa týka len malého počtu ľudí.
Lenže robia to aj politici vrátane premiéra, ktorí v tieto dni často prezentujú seniorov ako jednoliatu masu. Ako to vnímate?
Nepáči sa mi to. Chápem, že sa to v súčasnosti nedá robiť tak, aby sme za tým vždy videli individuálnych ľudí, no nemôžeme predsa zobrať ako kritérium iba vek – a zrazu sú všetci hodení do jedného koša.
Bolo by dobré, keby politici dokázali zmeniť svoju rétoriku, ale neviem, či práve politici budú tí, ktorí to dokážu spraviť v tejto krízovej situácii. Zdravie seniorov je teraz naozaj na prvom mieste a spolu s tým idú obrovské obmedzenia. Treba však povedať, že u seniorov je to dnes podobné ako pri všetkých ostatných rizikových skupinách. Vieme predsa, aké je to momentálne v osadách, kde sa tiež o ich obyvateľoch hovorí ako o jednoliatej mase, a pritom aj tam žijú rôzni ľudia s rôznymi potrebami, niektorí sú prispôsobiví a niektorí nie.
Aj preto si nemyslím, že politici budú vedieť v najbližšom čase vnímať seniorov ako jednotlivcov. Ale keď pandémia pominie, už by som očakávala, že sa to zmení.
Seniorom sa dnes často opakuje, že majú sedieť doma. Nejde len o obsah, ale aj o formu, akou sa to hovorí. Negatívne postoje voči dôchodcom vidieť aj v diskusiách na internete, kde si na nich mnohí kompenzujú vlastnú frustráciu. Môže mať na tom podiel práve krízová situácia?
Myslím si, že taký prístup k dôchodcom sme mali na Slovensku už aj predtým – niektorí ich jednoducho vnímajú, ako keby