Na Slovensku je výrazné sucho. Na problém sme si zvykli, pred 30 rokmi by šlo o tému dňa, vraví klimatológ

Slovensko netrápi len nový koronavírus, ale aj iný problém, z dlhodobého hľadiska nasledujúcich rokov možno ešte významnejší. Ide o sucho.

Zrážky za tohtoročný marec boli síce normálne – dokonca boli 1 milimeter nad dlhodobým normálom z rokov 1901 až 2010 –, ale skoro všetky spadli ešte na začiatku mesiaca.

Od druhej marcovej dekády na Slovensku skoro neprší a tento stav trvá doteraz, čiže viac ako mesiac.

Sucho zasiahlo skoro celé Slovensko

Aj pred rokom 1990 bývalo na Slovensku sucho, no malo len regionálny charakter a vyskytovalo sa prevažne na juhu krajiny v období vrcholného leta. „V ostatných rokoch sa sucho začína vyskytovať na celom území a opakuje sa každý rok – nielen v lete, ale aj počas jari a jesene,“ povedal pre Denník N klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a dodal, že sucho býva aj v zime, no pre poveternostné podmienky nie je také citeľné.

Súčasný stav označil odborník zo SHMÚ za „veľmi vážny“. Aktuálne je suchom zasiahnuté takmer celé územie Slovenska a výrazné až extrémne sucho zasahuje viac ako polovicu krajiny.

Zásobenie pôdy vlahou a relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve (0 až 40 centimetrov) je na približne dvoch tretinách územia pod hranicou 50 percent.

Deficit pôdnej vlahy je na väčšine Slovenska v intervale -5 až -40 milimetrov zrážok, ojedinele až do -60 milimetrov.

„Sucho sa stalo súčasťou našich klimatických podmienok a momentálne ho pociťujeme skoro všade,“ hovorí Faško. Podľa klimatológa je teraz situácia najhoršia na Kysuciach a Orave, kde v tomto období býva zvyčajne veľa zrážok.

„Napríklad v Oravskej Lesnej je dlhodobý priemer zrážok na marec 91 milimetrov, no tento marec ich spadlo len 57 milimetrov. Dlhodobé úhrny zrážok na Oravskú Lesnú na apríl sú 70 milimetrov, no v prvej polovici apríla ich spadlo len 6 milimetrov. Inde spadlo ešte menej zrážok. Ide o výrazný deficit a predpokladám, že sa bude ešte prehlbovať,“ povedal o situácii na Orave Faško.

Vplyv teploty, snehovej pokrývky aj prúdenia vzduchu

Tohtoročná zima bola teplotne nadnormálna, od decembra do februára zhruba o 1 až 2 stupne Celzia nad dlhodobým priemerom. Keďže bolo teplo, nevytvorila sa dostatočná snehová pokrývka. Jarné topenie snehu, ktoré by krajinu zásobilo vodou, preto prakticky zmizlo.

Keď je pôda na jar suchá, nastupujú vysoké teploty. Napríklad v Žihárci pri Šali zaznamenali prvý letný deň (maximálna denná teplota vzduchu dosiahne 25 stupňov Celzia a viac) už 13. apríla. „V Žihárci bolo toho dňa 25,4 stupňa Celzia,“ uviedol Faško.

Nárast teploty vzduchu je len jedným z činiteľov, ktoré prispievajú k suchu. Ďalším je skutočnosť, že dochádza k nárastu extrémnych výkyvov počasia, keď síce zrážky spadnú, ale obyčajne veľmi rýchlo počas búrky. Z toho dôvodu sa vlaha dostatočne nevsiakne a odtečie z krajiny, prípadne sa vyparí.

Prudké lejaky potom vystrieda dlhšie obdobie vysokých teplôt a sucha. „Už sa nedá hovoriť o tom, že ide o anomálie, lebo je to niečo systémové, čo sa vyskytuje pravidelne,“ hovorí Faško.

Aktuálne sucho je na Slovensku do veľkej miery spôsobené tým, že od druhej marcovej dekády prevláda namiesto prúdenia vzduchu pozdĺž rovnobežiek prúdenie vzduchu pozdĺž poludníkov. „Výsledkom je, že sa k nám nedostávajú vlhké vzduchové hmoty, ale suché. V minulosti bolo zonálne (pozdĺž rovnobežiek) prúdenie zastúpené výraznejšie a malo rozhodujúci vplyv na počasie u nás. Teraz je potlačené a tento stav trvá už príliš dlho,“ povedal Faško o príčinách súčasného sucha.

Sucho je aj inde v Európe

Sucho je nielen na Slovensku, ale aj v ďalších európskych krajinách, ako píše portál accuweather.com.

Veľmi sucho je napríklad v Poľsku. „Včera (v pondelok 13. 4., pozn. red.) spadol 1 milimeter zrážok a tri týždne predtým ani kvapka,“ povedal pre Notes from Poland farmár Maksymilian Zaręba z mesta Pułtusk asi 60 kilometrov na sever od Varšavy. Do konca mesiaca by mal v oblasti prísť ľahký dážď len 23. apríla a potom ešte 28. až 29. apríla.

„Toto je jedna z najhorších situácií v histórii hydrologických meraní v krajine, ktoré sa robia viac ako sto rokov,“ povedal hovorca poľského hydrometeorologického úradu (IMGW-PIB).

V Česku trvá sucho už štvrtý týždeň a stále sa prehlbuje. Minulý týždeň došlo k výraznému nárastu a v súčasnosti prevláda výrazné až výnimočné sucho na väčšine územia Česka. „V južných Čechách a v Krkonošiach pozorujeme aj extrémne sucho,“ píše sa na stránke intersucho.cz.

V Čechách je situácia ešte horšia ako u nás, lebo Čechy zásobujú zrážkami iba vzduchové hmoty od Atlantiku, čo neplatí pre Moravu či Slovensko.

„Ak sa v oblasti Stredozemného mora vytvoria tlakové níže, môžu postúpiť smerom na severovýchod a svojimi zrážkami zasiahnu aj naše územie, prípadne aj Moravu, nie však Čechy,“ povedal klimatológ Faško a dodal: „V Čechách už zažili, že im vyschýnali menšie rieky, v prameňoch nebola voda a dokonca mali problém so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou.“

Pred 30 rokmi by šlo o tému dňa

Čo sa týka Slovenska, okrem vysokých polôh je sucho na takmer celom území.

Miera intenzity sucha v celom pôdnom profile (porovnanie aktuálneho stavu s obvyklými podmienkami v rovnakom období v priebehu rokov 1961 až 2010) je na približne 54 percentách plochy na úrovni výrazného až extrémneho sucha.

Extrémne sucho pokrýva 2,5 percenta územia a zasahuje Oravu, Kysuce a čiastočne aj Spiš.

V povrchovej vrstve (0 až 40 centimetrov) je situácia ešte horšia – výrazné až extrémne sucho je až na 70 percentách plochy. Extrémne sucho je na Orave, Kysuciach, Spiši a Považí.

„Súčasný stav je veľmi vážny a pripomína apríl 2007, keď bolo na Slovensku najmenej zrážok v apríli v našich dejinách meraní,“ hovorí Faško zo SHMÚ.

Klimatológ vraví, že sa na súčasný trend nárastu sucha, ktoré trvá čoraz dlhšie a je na čoraz väčšom území, pozerá s obavami. „Už sme si na to zvykli. Ak by takéto sucho bolo pred 30 rokmi, išlo by o tému dňa a nehovorili by sme o ničom inom.“

Niektoré plodiny sa neoplatí pestovať

Aký bude ďalší vývoj? Zatiaľ nevedno, či v ďalších mesiacoch zrážky pribudnú. Napríklad minulý rok bolo v tomto období tiež sucho, no v máji sa rozpršalo a veľa zrážok padalo päť týždňov súvisle. „Zrážky môžu prísť aj tento rok, ale ak prídu neskoro, nebude to dobré,“ hovorí Faško. „Ak nezačne čoskoro pršať, vyrastené rastliny sa nebudú dostatočne vyvíjať. Tie rastlinky, ktoré sú ako semená v pôde, nemajú šancu, aby začali vôbec klíčiť.“

Nároky na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín budú narastať. „Podmienky pre niektoré plodiny sa zhoršia natoľko, že sa ich neoplatí pestovať. Budú sa hľadať náhrady, čo spôsobí problémy,“ vraví klimatológ o tom, čo nás v budúcnosti čaká.

Pre sucho sa v krajine stráca voda. „Sú oblasti, kde boli zvyknutí, že je voda po celý rok, no teraz začína v niektorých obdobiach roka chýbať,“ hovorí Faško a dodáva: „Kde nie je voda, tam sa nedá žiť.“