Denník N

Má Aspergerov syndróm a karanténa je pre ňu záchranou: Nikdy mi ani nenapadlo, že niečo také zažijem

Ilustračné foto - JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory

„Mám oveľa viac energie, trpezlivosti na deti, práca ma viac baví a navyše stíham spraviť aj viac vecí,“ opisuje svoje pocity zo súčasnej karantény programátorka Katka.

Aspergerov syndróm Katke diagnostikovali pred dvoma rokmi. O tom, že ho má, však vedela už skôr. Syndróm sa totiž podľa nej u žien veľmi často zamieňa za iné diagnózy, pretože v literatúre sú popísané najmä symptómy u mužov a tie na ženy často nesedia. To bol aj Katkin prípad. „V puberte som dostala diagnózu depresia, neskôr sociálna fóbia. Obe boli nesprávne,“ vysvetľuje 39-ročná programátorka. O syndróme vie len manžel, nik iný – ani rodičia, deti či kolegovia v práci. „Mám, našťastie, dobre kompenzovanú formu, a tak nie je potrebné, aby o tom okolie vedelo,“ vysvetľuje.

Svet podľa Katky od vypuknutia pandémie odrazu funguje tak, ako jej to vyhovuje. Má pocit, akoby niekto zo dňa na deň vypol väčšinu jej problémov a zabudol namiesto nich pridať iné. „Je to povznášajúci pocit, nikdy mi ani nenapadlo, že niečo také zažijem. Fungujem v bežnom svete a celkom sa mi to darí, ale až teraz som si uvedomila, koľko stresu mi to spôsobuje. Bez tohto stresu mám oveľa viac energie, trpezlivosti na deti, práca ma viac baví a aj tam stíham viac spraviť,“ opisuje svoje pocity zo súčasnej situácie.

Bez povinných kávičiek a nudných rečí

Katka pracuje ako programátorka v nadnárodnej korporácii. Zamestnávateľ im povolil prácu z domu, čo si nevie vynachváliť. „Komunikácia s kolegami sa teda obmedzila na nevyhnutné, čisto pracovné témy, čo je jediný druh komunikácie, ktorý zvládam bez problémov. Navyše, väčšina vecí sa dohoduje cez emaily, to je pre mňa úplne ideálne,“ vysvetľuje. Veľmi jej pomáha, že sa nemusí zaťažovať bežnou komunikáciou. „Vlastne, až teraz som si uvedomila, koľko energie mi to každý deň míňa.“

Katka pracuje v open space kancelárii, kde je asi 60 ľudí. Stále sa tam niekto rozpráva, telefonuje, nahlas rozmýšľa a každú chvíľu ju oslovujú, pričom musí prerušiť svoju prácu. „K tomu kávičkové pauzy, ráno aj po obede, polhodina prázdnych rečí. Ak sa viackrát nezúčastním,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Koronavírus

    Vzťahy

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie