Roky opomínané, dnes v prvej línii: opatrovateľky potrebujú od obcí viac podpory

Veronika Prachárová je riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
Martin Kollárik je analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)  
Matúš Sloboda je výskumník Ústavu verejnej politiky
Autori pracujú na tvorbe Komunitného plánu sociálnych služieb v Karlovej Vsi.
Projekt je financovaný z Nórskeho finančného rámca.

V týchto dňoch to – žiaľ, pre koronavírus – vnímame silnejšie než zvyčajne: mnoho seniorov trávi svoj dôchodok v špecializovaných zariadeniach. Deje sa tak napriek tomu, že naše vlády už dlhé roky presadzujú čo najdlhšie zotrvanie ľudí odkázaných na pomoc v ich prirodzenom, rodinnom prostredí.

Konkrétne samosprávy by to mali mať ako prioritu. Opatrovateľské služby už viac ako 15 rokov patria do ich plnej a výlučnej kompetencie. Mali by zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu s kvalitnými zamestnancami, ktorí budú adekvátne ohodnotení a technicky zabezpečení. Zatiaľ to však nie je bežnou praxou.

Od peňazí k ďalším problémom

Opatrovateľská služba predstavuje pre samosprávy citeľný finančný náklad. Často chýba najmä v menších obciach, kde pritom býva vekový priemer obyvateľstva vyšší ako v mestách – má ju len 19 percent z nich. Riešením potom môže byť spolupráca viacerých obcí, ministerstvo práce zas prichádza so špecializovanými projektmi financovanými z eurofondov.

Peniaze sú nepochybne jedným z problémov. Pri práci na komunitnom plánovaní a analýze existujúcich plánov sme však narazili na viacero ďalších, ktorých riešenie nestojí (len) na nich.