Rastislav Kačmár
Ochorenie COVID-19 už má po celom svete takmer 150-tisíc obetí, väčšina z nich (92-tisíc) pochádza z Európy. Skutočný počet obetí však zrejme bude vyšší, ako udávajú aktuálne štatistiky. Naznačujú to čísla z viacerých štátov.
Tento týždeň vo Svetovom newsfiltri píšeme aj o tom, že Trump nezvláda krízovú komunikáciu, a o tom, že Južná Kórea má za sebou v čase pandémie ďalší míľnik.
Ak newsfilter ešte neodoberáte, prihlásiť sa môžete tu.
Európa: Čo hovoria čísla z Belgicka
Taliansko a Španielsko. Tieto dva štáty sa najčastejšie spomínajú ako európske krajiny, ktoré koronavírus zasiahol najviac. Boli medzi prvými, kde sa vírus šíril masovo, a evidujú najviac prípadov aj obetí.
Pri lepšom pohľade na štatistiky sa však ukáže, že v prepočte na počet obyvateľov má najviac obetí iný štát, o ktorom sa počas pandémie veľa nehovorí. Je to Belgicko.
Prečo je to tak: 419 obetí COVID-19 na milión obyvateľov. Tak v piatok ráno vyzerali čísla z Belgicka. V Španielsku to bolo o 6 obetí menej, v Taliansku až o 52.
Jedno z možných vysvetlení znie, že v Belgicku do celkovej štatistiky počítajú aj mŕtvych, ktorí nezomreli v nemocnici a nemali pozitívny test, no existovalo u nich podozrenie na to, že príčinou smrti mohol byť COVID-19.
Z domovov sociálnych služieb pochádza približne polovica celkového počtu obetí v Belgicku a v štatistikách za uplynulé dni dokonca tvoria výraznú väčšinu.
Iba v necelých siedmich percentách prípadov z týchto zariadení je koronavírus potvrdený testom, zvyšok sú podozrenia. Ak by sa počítali iba potvrdené prípady z nemocníc a domovov sociálnych služieb, Belgicko by malo približne 2600 obetí.
V prepočte na milión je to stále viac, ako má Británia, Holandsko či Nemecko.
Belgickí virológovia hovoria, že nejde o súťaž, a ich cieľom je mať čo najviac informácií, aby mohli prispôsobovať svoju stratégiu.
Celosvetový problém: Po čase možno Belgicko niektoré podozrenia vyvráti a svoje štatistiky upraví nadol, no vysoké počty mŕtvych v domovoch sociálnych služieb naznačujú, že čísla v celej Európe môžu byť podhodnotené.
Viaceré štáty vedia, že majú problémy v domovoch dôchodcov, a napríklad Taliani hovoria, že v nich zrejme zomrelo mnoho ľudí s koronavírusom, ktorých momentálne v štatistikách nemajú.
Británia, v ktorej sa už počet obetí blíži k číslu 15-tisíc, má rovnaký problém. Štatistický úrad predpokladá, že skutočný počet obetí je približne o 15 percent vyšší.
V podobnej situácii budú zrejme aj ďalšie štáty, ktoré sa síce vyhli kolapsu nemocníc, no v domovoch sociálnych služieb testovali málo a to, že tam koronavírus zabíja, si všimli neskoro.
Belgičania hovoria, že domovy sociálnych služieb sú časovanou bombou, a chcú otestovať všetkých klientov aj zamestnancov. Trvať to má tri týždne a vláda na to vyčlenila 200-tisíc testov.
Opatrenia pokračujú: Belgická vláda v aktuálnom vývoji vidí aj pozitíva. Nové prípady síce pribúdajú, no počet ľudí, ktorých museli pre koronavírus hospitalizovať, klesá, rovnako ako pacientov na JIS-kách.
Virológovia predpokladajú, že Belgicko dosiahlo vrchol epidémie začiatkom apríla, no varujú pred unáhlenými krokmi. Vláda preto predĺžila prísne opatrenia do 3. mája.
V Belgicku síce otvoria napríklad záhradnícke centrá, no väčšina obchodov zostane aj naďalej zavretá. To isté platí aj pre školy.
S veľkými podujatiami, ako sú napríklad festivaly, Belgicko nepočíta minimálne do konca augusta.
Severná Amerika: Trump nezvláda krízovú komunikáciu
Plány na otváranie ekonomiky už predstavili aj Spojené štáty. Najväčšiu iniciatívu v tomto smere vyvíja Trump, ktorý si myslí, že opatrenia by sa mali uvoľňovať čo najskôr.
Čo povedal: USA už majú za sebou vrchol epidémie, tvrdí Trump. Zapínanie by malo prebiehať v troch fázach. Niektoré štáty by podľa Trumpa mohli začať "zapínať" už teraz.
V ďalších dvoch fázach by nasledovali štáty, ktoré pandémia zasiahla viac.
Je to odvážny plán, hlavne v porovnaní s tým, ako postupujú európske štáty, ktoré pandémia zasiahla najviac a vo viacerých prípadoch skôr ako USA.
V uplynulých dňoch sa počet nových potvrdených prípadov v USA ustálil v rozmedzí od 26- do 30-tisíc a nepriblížil sa k vrcholu zo začiatku apríla (34-tisíc).
Rozdiely v jednotlivých častiach krajiny sú však také veľké ako samotné Spojené štáty. Väčšina denného prírastku stále pripadá na štáty, ktoré sú na tom najhoršie - New York či New Jersey.
V USA sú však aj štáty ako Minnesota či Montana, kde je na milión obyvateľov do 400 odhalených nakazených. Tie by sa mohli otvárať najskôr.
Nerozhodne on: Aj napriek Trumpovej iniciatíve platí, že konečné rozhodnutie je na guvernéroch jednotlivých štátov. Biely dom pripravil iba odporúčania bez konkrétnych termínov.
Trumpa pri uvoľňovaní opatrení nepochybne motivuje aj to, že pred novembrovými voľbami sa chce prezentovať ako prezident, ktorý túto krízu zvládol.
Uplynulý týždeň znovu ukázal, ako veľmi myslí na seba a svoju reputáciu. Na šeky, ktoré dostanú Američania ako pomoc počas koronakrízy, nechal vytlačiť svoje meno.
Dôležitejšie ako jeho sebastrednosť je však pre svet to, že uprostred pandémie sa rozhodol presmerovať kritiku na WHO a zastavil jej financovanie.
Nasledoval nesúhlas odborníkov, politických lídrov aj filantropa Billa Gatesa a jeho manželky, ktorí príspevok svojej nadácie pre organizáciu hneď zvýšili na 250 miliónov dolárov.
Krízový manažér: Trumpova komunikácia ide proti všetkému, čo v takejto situácii radia odborníci.
Americké Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb má na svojom webe 450-stranový manuál pre krízovú komunikáciu. Síce to nie je príručka pre politikov, ale tu je zopár základných poučiek:
- buďte konzistentný, presný a realistický,
- nesprávajte sa príliš suverénne,
- netajte dôležité informácie,
- počúvajte svoje publikum a rešpektujte iných,
- zabráňte tomu, aby rôzni ľudia komunikovali úplne odlišné posolstvá a informácie.
A na záver to najdôležitejšie. Nepustite k mikrofónu nikoho, kto sa na brífing nepripravil a nemá dosť informácií o téme ani disciplínu na to, aby sa držal pravidiel.
Teraz si spomeňte na Trumpove tlačovky a tweety.
Ázia: Voľby v čase pandémie
Južná Kórea má za sebou veľký test toho, čo je možné v ére koronavírusových obmedzení.
Aj napriek pandémii zorganizovala celoštátne parlamentné voľby, v ktorých hlasovalo takmer 30 miliónov ľudí.
Rekordná účasť: Južná Kórea nikdy vo svojej histórii neodložila voľby, dokonca ani počas kórejskej vojny. Neurobila to ani teraz a na prvý pohľad sa zdá, že to zvládla.
Nenaplnili sa ani obavy, že pandémia by mohla odradiť ľudí od toho, aby išli hlasovať. Približne štvrtina ľudí hlasovala v predstihu - buď poštou, alebo v špeciálnych volebných miestnostiach.
Účasť napokon bola najvyššia za uplynulých 18 rokov, čomu zrejme pomohlo aj zníženie voličského veku z 19 na 18 rokov.
Ako to vyzeralo: Ak ste uplynulé dva mesiace nestrávili na opustenom ostrove, tak si približne viete predstaviť, ako vyzerali opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu koronavírusu počas volieb.
Povinnosťou vo volebných miestnostiach boli rúška, rukavice, dezinfekcia a odstupy. Merala sa aj teplota. Ak niekto mal viac ako 37,5 stupňov, išiel hlasovať do špeciálnej búdky, ktorú následne dezinfikovali.
Juhokórejská vláda nezabudla ani na tých, ktorí mali pozitívny test na COVID-19 alebo sú v karanténe, pretože prišli do styku s nakazenými.
Pre nich vyhradili špeciálny čas na hlasovanie. Do miestnosti mohli prísť iba po vlastnej línii, nie verejnou dopravou.
Pomohla reakcia na koronu: V prípade týchto volieb výnimočne platí, že forma a priebeh sú dôležitejšie ako výsledky, no aj spočítané hlasy ukázali zaujímavú skutočnosť.
Voľby jednoznačne vyhrala liberálna strana prezidenta Mun-če ina. Aj jeho osobné ratingy ukazujú, že vláde pomohlo, že pri zvládaní pandémie je vzorom pre celý svet.
Z vrcholu zo začiatku marca, keď v krajine za deň pribudlo 850 prípadov, sa dostala na denný nárast, ktorý sa pohybuje okolo 30 potvrdených nakazených.
Viac ako 70 percent z celkovo 10 600 nakazených sa už z choroby vyliečilo.
Na úspešný boj proti COVID-19 upozorňovala vládna strana aj počas kampane. Do úzadia išli témy ako spomalenie ekonomiky či chýbajúci pokrok v rokovaniach so Severnou Kóreou.
Latinská Amerika: Skreslená realita
Celá Latinská Amerika zatiaľ hlási menej ako 90-tisíc prípadov COVID-19. V porovnaní s Európou alebo so Severnou Amerikou je to málo, no aktuálne čísla zrejme neodrážajú realitu.
Naznačuje to aj situácia v Ekvádore.
Čo vysvetľuje nízke čísla: Väčšina latinskoamerických štátov testuje veľmi málo. Až na pár výnimiek pripadá na milión obyvateľov len niekoľko stoviek testov.
Oficiálnym štatistikám od niektorých vlád sa navyše nedá veriť. Napríklad taká Nikaragua hlási iba deväť odhalených prípadov. Venezuela zas uvádza, že otestovala 270-tisíc ľudí, z toho bolo pozitívnych 204.
130-miliónové Mexiko zas doteraz otestovalo iba 40-tisíc ľudí.
Mŕtvoly v uliciach: Koronavírus sa v Latinskej Amerike vo veľkom objavil neskôr ako v Európe, niektoré štáty preto predpokladajú, že vrchol pandémie ešte len príde. Čile ho očakáva na prelome apríla a mája.
Problémy však v regióne majú už teraz. Smutným príkladom je Ekvádor a najväčšie ekvádorske mesto Guayaquil.
Mesto nemá preplnené iba nemocnice, ale aj márnice. Ľudia, ktorých blízki zomreli doma (nie nevyhnutne na COVID-19), čakajú na pohrebnú službu dlhé dni. Mŕtvoly sa preto začali objavovať v uliciach.
Čísla nesedia: Okrem toho, že obyvatelia mesta nemôžu svojich blízkych pochovať, je problémom aj to, že nevedia, či zomreli na COVID-19. To znamená, že nakazení môžu byť aj oni.
Bez určenia presnej príčiny smrti sú oficiálne čísla o počte obetí v Ekvádore (a ďalších štátoch) zrejme veľmi podhodnotené.
Aktuálne by obetí malo byť približne 400, no aj ekvádorský prezident Lenín Moreno priznáva, že od reality je to veľmi ďaleko.
Rovnako ako dáta o počte nakazených, ktorých sú podľa neho desaťtisíce.
Afrika: Ebola sa vrátila
V Kongu sa v čase celosvetovej pandémie koronavírusu objavil staronový problém s inou chorobou. Štát ohlásil prvé dva prípady eboly po takmer dvoch mesiacoch.
Zlé načasovanie: Ebola sa v Kongu znovu objavila iba dva dni pred tým, ako vláda plánovala oznámiť oficiálny koniec epidémie, ktorá sa začala v auguste 2018.
Odvtedy sa ebolou nakazilo 3400 ľudí. V porovnaní s počtami, ktoré denne sledujeme pri pandémii COVID-19, sa to môže zdať málo, no ebola je obrovskou hrozbou nielen preto, že je vysoko nákazlivá, ale aj kvôli vysokej smrtnosti.
Zo spomínaných 3400 nakazených zomrelo takmer 2300 ľudí.
Konžská vláda upozorňuje, že prípady sa ojedinele môžu objaviť aj po tom, čo sa epidémia dostane pod kontrolu, a automaticky to neznamená, že ebola sa šíri vo veľkom, no dodávajú, že situáciu netreba podceniť.
Čo s dvoma chorobami: Demokratická republika Kongo sa rok a pol snažila dostať epidémiu pod kontrolu s pomocou zahraničia a WHO.
Zdravotníci pri ebole postupujú veľmi podobne ako pri koronavíruse. Ak majú podozrenie na ochorenie, pacienta otestujú, a ak je pozitívny, dohľadávajú jeho kontakty.
Rozdielom je, že v tomto prípade už vedia podávať vakcínu.
Zvládať dve epidémie naraz, a to pri ďalších problémoch v konžskom zdravotníctve, je však mimoriadne náročná úloha.
Nebojujú len s chorobou: WHO hovorí, že urgentne potrebuje 20 miliónov dolárov na to, aby tímy odborníkov mohli pracovať aj v máji. A to hovoríme iba o ebole.
Boj proti obom ochoreniam má byť podľa organizácie koordinovaný, jedno nemá ísť na úkor toho druhého.
Peniaze a nekvalitná infraštruktúra však nie sú jediným problémom. Zdravotníci sa musia vyrovnávať aj so zlou bezpečnostnou situáciou, ktorá im sťažuje prácu a ohrozuje ich životy.
Ide aj o cielené útoky na zdravotnícke zariadenia – od začiatku aktuálnej epidémie v auguste 2018 ich bolo 420. Zomrelo pri nich 11 ľudí.
Meno týždňa: Tedros Adhanom Ghebreyesus
Šéf WHO je počas pandémie v centre pozornosti. Jeho organizácia čelí kritike za to, že na šírenie koronavírusu nereagovala adekvátne a nadbiehala Číne.
Ghebreyesus to odmieta a hovorí, že vírus netreba politizovať a že je nevyhnutné, aby sa svet teraz sústredil na boj proti ochoreniu.
Postoj USA, ktoré stopli financovanie WHO, však naznačuje, že po pandémii nás čaká debata o zmenách v organizácii a možno aj o novom riaditeľovi.
Foto týždňa
Súťaž World Press Photo vyhral japonský fotograf Jasujoši Čiba a jeho záber zo Sudánu. Je na ňom muž, ktorý vlani v júli medzi demonštrantmi recitoval básne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
