Na projektoch majú robiť od januára, no stále čakajú na peniaze z grantov. Musím robiť chemickú prostitútku, vraví vedec

Na svojich projektoch majú vedci a vedkyne pracovať od 1. januára 2020, no ani 20. apríla stále oficiálne nevedia, či im grantová agentúra VEGA grant udelila a v akej výške.

Ako majú vedci a vedkyne v januári alebo marci ísť na konferenciu, zaplatiť si prieskum alebo nakúpiť laboratórne vybavenie, ak nevedia, na čom sú?

„Na svete asi neexistuje iná grantová agentúra, ktorá by vám dávala riešiť projekty od 1. januára, ale peniaze na ne by vám neposlala ešte ani 20. apríla,“ sťažuje sa na postup VEGA chemik Peter Szolcsányi z STU.

Problém sa týka najmä vedcov a vedkýň z vysokých škôl (v porovnaní so SAV). VEGA je skratka pre Vedeckú grantovú agentúru ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied. Poskytuje granty na dva až štyri roky a v porovnaní s Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV) ide o nižšie sumy, rádovo v tisíckach eur ročne.

Takto to jednoducho je

Termín na podávanie žiadostí o dotáciu VEGA bol minulý rok v apríli. Bodové hodnotenie projektov zverejnili vlani v októbri a z neho sa dá do istej miery usúdiť, či projekt bude podporený alebo nie. Neplatí to však pre všetkých vedcov a vedkyne.

Hoci od zverejnenia bodov prešlo takmer pol roka, stále nie je oficiálne známe, ktoré projekty budú financované a v akej výške.

Traja oslovení vedci a vedkyňa sa zhodli, že aj po minulé roky chodili peniaze na granty VEGA koncom marca, čiže takmer tri mesiace po tom, čo na nich už mali pracovať. „Zo začiatku sa mi zdalo divné, že VEGA funguje takýmto spôsobom, ale starší kolegovia na to už boli zvyknutí a povedal som si, že takto to jednoducho je,“ povedal pre Denník N fyzik Juraj Tekel z UK.

Nová vláda a koronavírus?

Tento rok je situácia ešte horšia a oficiálne výsledky nie sú známe ani v druhej polovici apríla.

Predseda VEGA Peter Múčka (členstvo v orgánoch VEGA je dobrovoľné a čestné) z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV vysvetlil dôvody súčasného stavu: „Rozpis dotácií na nové a pokračujúce projekty v roku 2020 bol v rezorte školstva pripravený hneď začiatkom marca 2020 ešte za bývalej pani ministerky. Jeho schválenie však ponechala pre svojho nástupcu. Medzitým došlo k mimoriadnej situácii v súvislosti s pandémiou COVID-19, keď po nástupe nového ministra muselo ministerstvo riešiť viaceré neodkladné a stále vznikajúce problémy.“

Podľa Múčku sa schválenie rozpisu dotácií očakáva v „dohľadnom čase“.

Chemik Szolcsányi považuje zmenu vlády aj nový koronavírus za nesystémové výhovorky a spôsob poskytovania financií úspešným grantom VEGA označuje za principiálne zle nastavený. „Grantovú výzvu zverejňujú v marci, deadline je v apríli. Čiže na napísanie projektu máme niekoľko týždňov. Naproti tomu VEGA mala prakticky rok na zverejnenie definitívnych výsledkov, ktoré však stále nie sú. O financovaní ani nehovoriac. Takto nefunguje asi žiadna grantová agentúra na svete.“

Ak sa výsledky predošlej výzvy VEGA zverejnia v marci a termín pre tú novú je v apríli, vedci a vedkyne sú vystavení situácii, ktorá im zbytočne komplikuje život: „Ak ešte v marci neviete, či ste grant dostali alebo nie, neviete, čo máte robiť – máte čakať na výsledok alebo písať nový grant? Vypracovať ho trvá nejaký čas, navyše je to uprostred semestra, keď veľa učíte. Nie je to šťastné riešenie a pomohlo by nám, ak by sme výsledky vedeli skôr,“ hovorí matematička Katarína Boďová z UK.

Tento rok sa termín pre granty na rok 2021 posunul pre koronavírus na 29. máj.

Každý rok sa čiara spraví inde

Peniaze na projekty Slovenskej akadémie vied idú z rozpočtu SAV a projekty vedcov a vedkýň z univerzít z rozpočtu ministerstva školstva. Peniaze na projekty VEGA sa vypočítavajú a poskytujú každý rok zvlášť.

Keďže rozpočet VEGA je každý rok iný, čiara medzi úspešnými a neúspešnými projektmi sa vždy nakreslí inde. Na základe skúseností z minulých rokov si niektorí uchádzači môžu byť istí, že financovanie dostanú (hoci nevedia, v akej výške) už po zverejnení hodnotenia koncom predošlého roku. Iní, ktorí majú málo bodov, zase vedia, že grant s najväčšou pravdepodobnosťou nedostanú.

V najhoršej situácii sú tí vysokoškolskí vedci, ktorí sú v akejsi „sivej zóne“ a nemôžu si byť istí, či ich projekt bude podporený alebo nie. To je aj prípad fyzika Tekela z UK. „Podal som šesť grantov VEGA a dosiaľ som podporený nebol, hoci každý rok stúpam. Minulý rok som bol prvý pod čiarou a tento rok som opäť na mieste, okolo ktorého sa bude robiť čiara medzi úspešnými a neúspešnými projektmi.“

Čo bude s laboratóriom a diplomantmi?

Chemik Szolcsányi žiadal o grant VEGA dovedna trikrát, v rokoch 2011, 2012 a minulý rok. Prvé dva razy peniaze nezískal.

Medzičasom úspešne vyriešil tri výskumné granty od Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), v ostatných rokoch sa však ku grantom v tejto agentúre nevie dostať.

Preto skúsil minulý rok opäť VEGA, kde sa však rozdeľujú oveľa menšie peniaze. „Rádovo ide o desaťtisíce eur na tri až štyri roky. Nejde však o kapitálové peniaze, nenakúpim si z nich prístroje, ani z nich nezaplatím postdoktoranda. Peniaze som chcel využiť na nevyhnutné prevádzkové náklady – aj s nimi by som len prežíval, ale aspoň by som nemusel zavrieť labák a ,vyhodiť na dlažbu‘ bakalára, dvoch diplomantov a doktorandku. Od fakulty či univerzity na nich nedostanem ani cent. Obaja piataci majú o mesiac odovzdať diplomové práce a ja stále neviem, či sme peniaze dostali. Hoci kvôli koronavírusovej karanténe je to už teraz vlastne úplne jedno.“

Chemický barter namiesto výskumu

Szolcsányi podal projekt s názvom „Efektívna škálovateľná syntéza nových vonných molekúl“ a v sekcii „chemické vedy, chemické inžinierstvo a biotechnológie“ obsadil 15. miesto so ziskom takmer 89 bodov zo sto. Keď bol v minulosti dvakrát neúspešný, mal po 90 bodov.

Ako bude chemik riešiť nedostatok financií na vedu? „Robím, s prepáčením, chemickú prostitútku. Dohodnem sa so spriatelenou firmou, ktorej robím konzultácie a namiesto toho, aby mi zaplatili konzultačné, vypýtam si konkrétne chemikálie, s ktorými potom robia moji študenti v laboratóriu na svojich projektoch.“

Vedec pokračuje: „Alebo poprosím dlhoročného kamaráta, ktorý má aktuálne grant, nech mi ,požičia‘ nejaké peniaze s tým, že ja mu za to recipročne pomôžem s niečím, čo potrebuje on. Alebo mu v ideálnom prípade peniaze vrátim v čase, keď bude v úzkych a ja budem mať grant. Ten je však ešte len vo hviezdach. Inú možnosť nemám, ak nechcem vyhodiť študentov a nadobro zavrieť labák. Taká je realita.“

Pre chronický nedostatok peňazí bol Szolcsányi nútený výrazne zredukovať výskum. „Mám poslednú možnosť získať nejaké peniaze, ak sa mi to tento rok nepodarí, ako vedec som asi skončil.“

Česko ďalej ako Slovensko

Veda a výskum sú na Slovensku dlhodobo podfinancované. Na porovnanie, Grantová agentúra Českej republiky (GAČR) má asi dvojnásobný rozpočet na jedného vedca ako slovenská APVV.

K tomu majú v Česku veľkú technologickú grantovú agentúru na žiadosti o aplikovaný výskum a na naše pomery majú aj na ministerstvách štedro financované grantové schémy.

„Ak v Česku alebo Rakúsku žiadate o grant Európskej rady pre výskum (ERC) a postúpite ďalej, no nevyberú vás len pre nedostatok financií, v týchto krajinách vám poskytnú časť financií na výskum, lebo chápu, že ide o kvalitný projekt,“ povedala matematička Boďová o ďalšom spôsobe, ako sa inde dostať k peniazom na výskum, čo u nás chýba.

Matematička z UK – tak ako ostatní vedci a vedkyne na Slovensku –, nemá oficiálnu informáciu, či peniaze na grant VEGA dostala a v akej výške. „Iní mi poradili, aby som kontaktovala vedúceho mojej sekcie a zistila si informácie,“ povedala.

Čo to znamená? Namiesto toho, aby si vedci v decembri na stránke ministerstva školstva prečítali, či bol ich projekt úspešný, aby od 1. januára mohli začať pracovať, musia sa o takmer štyri mesiace neskôr vypytovať kolegov alebo musia vypisovať vedúcim komisií, aby im poskytli viac informácií.

Dôležitá je predvídateľnosť

Aj riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna priznáva, že súčasný stav je „limitujúci“, no dodáva: „Neprekážalo by mi toľko, ak by mi peniaze prišli 1. apríla. Od februára by som však potreboval mať istotu, že dôjdu a v akej výške. Potom by som si mohol naplánovať veci – kúpiť letenku na konferenciu alebo začať robiť na obstarávaní, ak potrebujem vysúťažiť nejakú službu. Je veľmi dôležité, aby bol systém predvídateľný a už na začiatku roka sa vedci mohli spoľahnúť na to, či peniaze dostanú alebo nie.“

Aj Bahna si podal grant na VEGA a bude podporený – od 25. novembra minulého roku vie, že bol zaradený do kategórie A, ktorá pri projektoch podávaných za SAV znamená financovanie. Materiál SAV uvádza v tejto súvislosti nasledovné: „Percento financovaných projektov môže riešiteľ odhadnúť z počtu podaných projektov v danom roku a zo zoznamu financovaných projektov. V ostatných rokoch to bolo v rezorte školstva tesne nad 40 percent a v SAV nad 90 percent.“ To znamená, že z hodnotenia projektu A až C a z podielu projektov financovaných VEGA možno už na konci predošlého roku usúdiť, či bude projekt vedca alebo vedkyne z SAV podporený, hoci presná výška nie je známa ani teraz v apríli.

Oveľa horšie sú na tom vedci a vedkyne z vysokých škôl zo „sivej zóny“, ktorí stále netušia, či boli vôbec podporení alebo nie.

Predseda VEGA Múčka vraví, že ak je to potrebné, verejné vysoké školy si môžu pri pokračujúcich projektoch presúvať nedočerpané peniaze z predchádzajúcich rokov do toho nasledujúceho. „Riešenie projektov môžu riešitelia zabezpečovať kontinuálne,“ povedal Múčka, no doplnil, že „v projektoch organizácií SAV presun financií nie je možný“.

Ako mnohí dostanú takmer plný počet bodov

Hodnotenia projektov prebiehajú v dvoch kolách a záverečné správy hodnotí príslušná komisia VEGA. Celkovo je 13 komisií a pokrývajú všetky možné vedné odbory.

Špecifikom hodnotení je, že sú extrémne vysoké a mnohé dosahujú 97 bodov a viac zo 100. Toľko bodov nedávajú v zahraničí obyčajne ani držiteľom Nobelovej ceny.

Námatkovo, najlepší projekt pre matematické vedy, počítačové a informatické vedy a fyzikálne vedy má 98,62 bodu, pre strojárstvo 96,86 a pre pôdohospodárstvo 97,17. Prvé tri projekty pre lekárske vedy majú zhodne 98 bodov.

„Môj projekt má 95,93 bodu zo 100 a v našej sekcii som 17. v poradí. Projekt pod 94 bodov prakticky nemá šancu prejsť. Ak hodnotitelia strhávajú málo bodov a skoro všetci majú plný počet, je ťažké spraviť rozdiely medzi lepšími a horšími projektmi,“ hovorí fyzik Tekel.

Podľa chemika Szolcsányiho je na Slovensku – kde sa v malej vedeckej komunite pozná prakticky každý s každým –, pomerne jednoduché zistiť, kto vám projekt posudzoval. „Mnohí moji kolegovia vedia, kto im projekt hodnotil a koľko bodov dostali ešte pred zverejnením oficiálnych výsledkov. Vždy ma to prekvapí, ale takto to je,“ vraví vedec z STU.

Podľa chemika vedú domáce posudky k neželanému stavu, keď si vedci, ktorí sa poznajú, navzájom dávajú vysoké hodnotenia – jeden rok dá Jano Ferovi 97 bodov a nabudúce dá na oplátku Fero Janovi 96, hoci by si zaslúžil možno 80. „Body sa niekedy prihrávajú,“ má Szolcsányi podozrenie.

Špekulácie odmieta

Vedci by síce mali deklarovať konflikt záujmov, ale keď tak neurobia, projekt môžu hodnotiť.

Predseda VEGA Múčka uvedené špekulácie odmieta a hovorí: „V rámci hodnotiaceho procesu VEGA dohliada na možný konflikt záujmov a sleduje aj tieto skutočnosti. Posudzovanie projektov prebieha v dvoch kolách, pričom ich hodnotí 13 odborných komisií, ktorých členovia (18 až 24) boli zvolení z návrhov vedeckých rád vysokých škôl a SAV spomedzi špičkových odborníkov v tej-ktorej vednej oblasti. Tým je zabezpečená maximálna objektívnosť celého hodnotiaceho procesu.“

Podľa Szolcsányiho spočíva jediná možnosť, ako do budúcna zabezpečiť objektívnosť hodnotení, v tom, že sa celý proces presunie na zahraničných posudzovateľov, ktorí by boli za profesionálny posudok finančne odmenení (teraz sa za posudok neplatí).

„Ak by bol u nás každý férový a naozaj reálne vyhodnotil konflikt záujmov, nemal by prakticky kto oponovať, lebo sme malá krajina a vo vedeckej komunite sa všetci poznáme. Nehovoriac o tom, že u nás je úplne bežné si podávať grant v agentúre, ktorej som zároveň členom alebo oponentom, čo je pre mňa nemysliteľné. Jedinou cestou je dať hodnotenie von. Ak ja môžem oponovať projekty z Bruselu alebo Lotyšska, prečo by Nemci alebo Američania nemohli oponovať naše granty?“ hovorí Szolcsányi a dodáva, že by to, samozrejme, niečo stálo, ale výsledkom by bola maximálna možná objektívnosť a transparentnosť.

Predseda VEGA Múčka hovorí, že využívanie zahraničných posudzovateľov je už teraz bežný štandard. „Pri každom projekte sa navrhuje minimálne jeden z troch posudzovateľov zo zahraničia,“ vraví Múčka a dodáva, že komisia prihliada aj na to, aby neboli v konflikte záujmov.

Podfinancovaná veda

V roku 2016 sme na vedu a výskum dali 0,79 percenta HDP, v nasledujúcom roku 0,88 percenta HDP, čo je menej ako v Maďarsku, Poľsku alebo Česku a menej, ako je priemer Európskej únie na úrovni 2,07 percenta HDP. V roku 2017 dali v Česku na vedu a výskum 1,8 percenta HDP.

O žalostnom podfinancovaní vedy a výskumu na Slovensku sa možno začne hovoriť viac v tomto období, keď Slovensko a celý svet upierajú zrak práve na vedcov a vedkyne, aby vyvinuli liek na nový koronavírus, prišli s vakcínou alebo nám povedali, ako sa máme správať a čo nás v budúcnosti z epidemiologického hľadiska čaká.

Szolcsányi hovorí, že taký sentiment chápe, no považuje za „ponižujúce a trápne, aby ľudia potrebovali prírodnú katastrofu na to, aby si uvedomili, že vedci sú užitoční“. „Musela prísť pandémia, aby ľudia konečne pochopili, že všetky tie mobilné telefóny, počítače, videohovory či lieky majú iba vďaka vedcom?“ kladie si chemik rečnícku otázku.