Denník N

Ako by svet mohol vyzerať, keď sa toto raz skončí

Ilustračné Foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné Foto N – Tomáš Benedikovič

Zvíťazí veda, nastane koniec demokracie, zvíťazí Čína a čo bude s globalizáciou?

Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva obrany

Je prirodzené, že v časoch veľkých kríz sú ľudia zamestnaní okolnosťami, ktoré situácia vytvára. Platí to aj pre koronu. Život však pôjde ďalej aj po tom, čo túto zdravotnú, epidemiologickú, spoločenskú, ekonomickú a psychologickú krízu zvládneme. Preto si myslím, že je dôležitá analýza, ako bude svet vyzerať v časoch po korone. Sústredím sa na politické a strategické konzekvencie.

1. Autoritárske tendencie sa posilnia tam, kde aj doteraz existovali, ale nie je to koniec demokracie či ľudských práv. Aj v Európe sú pokusy o oklieštenie demokratických princípov – najmä v našom širšom regióne, na ktoré musíme dávať pozor, ale neznamená to, že demokracia končí.

Predovšetkým ázijské diktatúry, kde majú aj zdroje, aj technické prostriedky na ešte silnejšiu kontrolu obyvateľstva, však túto krízu reálne využijú. Diktátori nebudú mať len vôľu na totálnu kontrolu, ale prvýkrát v histórii majú aj technické prostriedky na ich realizáciu. Technické prostriedky sledovania ako analýza veľkých dát a kapacita ich spracovania sú kľúčové, ale doposiaľ ich nemal žiadny diktátorský režim. Vôľa však existovala vždy a teraz sa spojí aj s možnosťami. Či už ide o Čínu, alebo napríklad aj Rusko.

V Európe by bola demokracia ohrozená – a tam treba sústrediť našu pozornosť – ak by nastal hospodársky kolaps, ak by kríza trvala dlho a opatrenia na odvrátenie tohto kolapsu by neboli dostatočné. Státisíce či milióny frustrovaných nezamestnaných bez perspektívy by boli nepredvídateľný pušný prach. Aj v Európe už máme historickú skúsenosť. Napríklad nástup nacizmu v 30. rokoch po veľkej hospodárskej kríze. Tu by som ja videl naozajstné riziko.

Navyše, ako každá veľká kríza, aj táto so sebou prinesie krízu legitimity – pre demokracie, ako aj pre autokracie. Lídri musia reagovať efektívne a ľudia to tak musia aj vnímať. Ak veľká časť obyvateľstva bude nespokojná s reakciou vládnucich politikov, tak aj diktatúry stratia legitimitu a nepomôže im ani totálna kontrola.

Demokracie majú nepochybne väčšiu schopnosť „spoločenskej ventilácie“, napríklad zmenu lídrov vo voľbách, čo zaručuje dlhodobo väčšiu stabilitu a systém sa nezrúti tak ľahko. Lenže v extrémnom prípade môže frustrácia narásť do podoby, keď nemusia byť spochybnení len jednotliví lídri (čo sa dá riešiť voľbami), ale celé demokratické zriadenie. V takejto kríze legitimity zlyhala napríklad Weimarská republika v Nemecku a jej demokracia po prvej svetovej vojne – prišiel Hitler.

2. Protidemokratické sily pôjdu ruka v ruke s antieurópskymi silami. Využijú všetky možné klamstvá a dezinformácie. Toto však nie je nové. Nové sú naratívy, ktoré im dodajú ďalšiu muníciu. Doteraz sme mohli argumentovať Schengenom, slobodným cestovaním, roamingom atď., čiže príkladmi takpovediac z bežného života, ktoré boli pre veľkú časť obyvateľstva relevantné a ľahšie uchopiteľné ako civilizačná príslušnosť či makroekonomická stabilita vďaka euru, prípadne bezpečnosť a rozvoj. S uzavretými hranicami na určitý čas padá argument o slobodnom cestovaní a aj o dôležitosti roamingu.

S vracajúcimi sa tisícmi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie