Denník N

Matky samoživiteľky: Nechceme pomoc od štátu, ale ak prídeme o prácu, nezvládneme to

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Päť žien, ktoré sa samy starajú o deti, hovorí o tom, ako ich zasiahla koronakríza.

Andrea: Pandémia ma izolovala, žijem v strachu

Andrea je rozvedená a žije sama so synom Šimonom, ktorý má diagnostikovaný detský autizmus, miernu retardáciu a ADHD. Pracuje ako grafička a od začiatku pandémie má nariadený home office, no pracovať naplno a starať sa pritom o syna, ktorý si vyžaduje maximálnu pozornosť, by nezvládala. Keď bolo jasné, že školy sa už v najbližších týždňohc neotvoria, odviezla syna z Bratislavy k svojim rodičom do Prešova.

„Nápad, aby Šimonko vycestoval za nimi, prišiel z ich strany a ja som to s vďačnosťou prijala, pretože pracujem každý deň a musím sa na svoju prácu sústrediť. Je takmer nemožné v momentálnej situácii skĺbiť prácu so starostlivosťou o syna. Zvykne byť na mne prakticky stále zavesený, vyžaduje sám pozornosť a to by som určite nezvládla,“ hovorí Andrea.

Rodičom je vďačná za ich pomoc. Obaja sú v dôchodku, s vnukom sa naučili pracovať už dávno pred pandémiou, má pred nimi rešpekt. „Prejavuje im absolútnu náklonnosť a dôveru, aj preto viem, že je o syna dobre postarané, nebojím sa oňho.“

Synovi pred odchodom vysvetlila, že vo vzduchu je nebezpečný „vírusik“ a musí sa chrániť. Nemal problém od začiatku nosiť rúško či rukavice. „Pochopil, že nemôžeme byť spolu preto, lebo je to nákazlivé, a že všetci sme teraz na tom rovnako,“ hovorí Andrea.

Ničí ju však, že musí byť tak dlho bez syna. „Nezvládam dobre jeho neprítomnosť doma, nemôžem ho objať a nemôžem s ním stráviť ani chvíľku, nemôžem za ním vycestovať ani len na víkend,“ opisuje.

Snaží sa chrániť svojich blízkych a nechce ich zbytočne vystavovať riziku, aj preto sa so synom nevidela od začiatku pandémie. „Vidíme sa aspoň cez videohovory. Pozdraví ma, šaškuje, predvádza sa, ale aj týmto správaním prejavuje svoju frustráciu z toho, že je odo mňa izolovaný. Dnes sa napríklad počas videohovoru rozplakal a pýtal sa ma, kedy poňho prídem vláčikom. Aj vtedy to moja mama zvládla a vysvetlila mu okolnosti, prečo sa nemôžeme vidieť.“

Andrea má diagnostikovanú generalizovanú úzkostnú poruchu, preto je pre ňu aktuálna situácia mimoriadne stresujúca. Máva stavy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rodičovstvo

    Životy žien

    Rodina a vzťahy, Slovensko

    Teraz najčítanejšie