Denník N

Referendum: neznižujme kvórum, zvýšme dôležitosť otázok 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Niektoré parlamentné strany navrhujú zníženie referendového kvóra, aby tak posilnili moc občanov na úkor moci politikov. Takéto opatrenie však namiesto posilnenia demokracie môže viesť k jej oslabeniu. Ak to s referendom myslia vážne, mali by ho stanoviť ako podmienku potrebnú na prijatie zmeny ústavy. 

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva
na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
a vedecký pracovník v Ústave štátu a práva SAV

Argument na zníženie referendového kvóra z 50 na 25 percent je priamočiary: Slovenská republika je demokraciou, teda republikou, v ktorej vládne ľud. Preto ak o niektorých spoločenských otázkach necháme rozhodovať priamo občanov a občianky, nielenže budú mať politici o dôvod menej, aby sa hádali, ale potvrdíme aj demokratickú identitu nášho štátu.

Znížením referendového kvóra celý tento proces len uľahčíme a znásobíme šancu na jeho úspešné uplatňovanie. Napokon, ak pri voľbe do parlamentu stačí päť percent hlasov, prečo by pri hlasovaní v referende malo byť potrebných až desaťnásobne viac?

Odpoveď je prozaická: Pretože Slovenská republika je demokraciou, ale reprezentatívnou. Každodenné politické rozhodovanie a tvorbu všeobecne záväzných pravidiel teda nemajú v rukách občania, ale ich priamo volení reprezentanti.

V porovnaní s priamou demokraciou má tá reprezentatívna jednu nespornú prednosť: na rozdiel od občanov sa všetci politickí reprezentanti zmestia pod jednu strechu a môžu medzi sebou diskutovať. Táto triviálnosť pritom nie je dôležitá len z technicko-logistického hľadiska, ale má aj celkom zásadný vplyv na kvalitu výsledku rozhodovacieho procesu. Nasledujúce argumenty to bližšie objasnia.

Bez kompromisov sa vládnuť nedá

V porovnaní so štandardnou legislatívnou procedúrou je referendum bytostne nekompromisné: buď ste za, alebo ste proti. Na rozdiel od toho v parlamente sa okrem hlasovania aj rokuje, čo znamená, že prerokovávaný návrh môžu poslanci doplniť alebo zmeniť.

Navyše k vládnym návrhom zákonov sa vyjadrujú nielen poslanci, ale ešte pred nimi aj jednotlivé ministerstvá, experti na legislatívno-technické záležitosti či širšia odborná a občianska verejnosť. Títo všetci môžu pôvodný návrh zákona svojimi pripomienkami zlepšiť.

Aj zákon navrhnutý vládou, o ktorom poslanci hlasujú podľa straníckych línií, je nakoniec len výsledkom spoločenského kompromisu, ktorý uzatvorili strany vládnej koalície či už pri koncipovaní programového vyhlásenia vlády, alebo na rokovaní koaličnej rady.

Ak majú mať demokracie s pomerným volebným systémom stabilné riadenie výkonnej moci a akcieschopný parlament, musí v nich vládnuť väčšina založená na rešpekte ku koaličným dohodám. V kontraste s tým referendum je rezignáciou na dohodu, pretože namiesto kompromisu musíte byť vždy buď za, alebo proti predloženému návrhu.

Niektorí si možno pamätajú ten trpký pocit skľúčenosti, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Matovičova vláda

Komentáre

Teraz najčítanejšie