tl;dr: Zábavná kniha o odporných novinách

The Sun sú jedny z najodpornejších novín na svete. Ich špecializáciou je „vziať predsudky svojich čitateľov a zaobaliť ich tak, aby vyzerali ako fakty“, ako píšu autori knihy Stick it up your Punter.

Sú proti homosexuálom, Francúzom, liberálom, cudzincom, černochom, zámerne ničia nevinným ľuďom životy, vedome uverejňujú klamstvá. Napísali, že AIDS môžu dostať len homosexuáli, o obetiach násilia píšu ako o jeho vinníkoch.

Neznie to ako recept na vtipnú knihu, ale je z toho úžasne zábavná kniha s 500 stranami historiek o psychopatických šéfredaktoroch a redakcii, ktorá nemá žiadne hranice slušnosti. (Príbeh sa začína Murdochovým prevzatím novín a končí smrťou Diany.)

Pár vybraných historiek a citátov:

• „Dvere do mojej kancelárie sú vždy otvorené. Zatvorené sú len preto, že mám klimatizáciu“. (šéfredaktor Lamb)

• „Naším čitateľom je chlap, ktorého vidíte v krčme – fašista, chce poslať negrov preč, bojí sa odborov, bojí sa Rusov, nenávidí teplých a čudákov a drogových dílerov.“ (šéfredaktor MacKenzie)

• Odbory v 70. rokoch si v tlačiarňach vyrokovali prijatie obrovského množstva zamestnancov. Mnohí z nich reálne neexistovali, ale bežní zamestnanci sa skrátka podpisovali do dochádzky dvakrát, druhýkrát s vymysleným menom. „Stávalo sa však, že robotníci boli do konca zmeny takí opití, že si pri odchode už nepamätali, pod akým falošným menom sa ráno zahlásili.“

• Autor horoskopov v Sune mal od šéfredaktora striktné inštrukcie, aby znameniu ryby vždy predpovedal úspešný deň, pretože majiteľ Sunu Rupert Murdoch sa narodil v tomto znamení a horoskop vždy pozorne sledoval. (Keď jedného astrológa šéfredaktor vyhadzoval, vychutnal si možnosť začať výpoveď slovami: „Ako ste už určite aj sám predpovedali…“)

• Sun bol v spore s mestečkom Sowerby Bridge, pretože miestna rada prestala noviny odoberať do knižnice. Súčasťou dlhodobej kampane bola aj súťaž, v ktorej bol prvou cenou víkendový pobyt v mestečku. Druhou cenou bol týždenný pobyt.

• Počas vojny o Falklandy reportér Sunu posielal priamo z bojiska svoje texty, ktoré boli relatívne vyvážené, jeho šéfovia však texty do novín vždy prepísali tak, aby boli čo najviac urážlivé a posmešné voči Argentíne. Reportér mal intenzívne obavy o svoj život, pretože bol na území v rukách Argentínčanov. Je presvedčený, že mu život zachránilo len to, že ho Argentínčania odpočúvali a vedeli, že on sám svoje vlastné texty nepíše – v jednom momente si ho predvolal argentínsky generál, len aby mu s úsmevom povedal: „Tie vaše texty nevychádzajú úplne vždy presne v takej podobe, ako ich posielate, však?“

• Iný reportér mal veľkú radosť, keď dostal „maximálny možný kompliment pre novinára“ – jeho text o tehotenstve členky kráľovskej rodiny vyšiel od slova do slova tak, ako ho napísal. Na druhý deň sa dozvedel, že to prikázal priamo šéfredaktor – nikto totiž neveril, že jeho správa je pravdivá, a tak chceli, aby vinu niesol len on sám.

• Keď písal Sun príbeh o štvorčatách, ale mal fotku len dvoch z nich, jednoducho dal vedľa fotku ešte aj zrkadlovo obrátenú a vytvoril štvorčatá.

• Korektúry strán boli v Sune tradične priestorom na šikanovanie kolegov, často sa strana vrátila napríklad s fotografiou autora textu zakrúžkovanou červeným perom s poznámkou „príliš škaredý, urobiť ho menej škaredým“.

• Po krachu britskej libry zavolal britský premiér John Major šéfredaktorovi Sunu, aby sa spýtal, aký postoj k tomu noviny zaujmú. Šéfredaktor povedal: „Mám tu práve pred sebou na stole veľký kýbeľ plný hovien a zajtra vám ich vylejem všetky na hlavu.“