Denník N

Prišiel z univerzity vo Viedni k nám: Hovoria mi, ako poviete, pán dekan. Chcem počuť názor

Dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity Mikuláš Luptáčik. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity Mikuláš Luptáčik. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mikuláša Luptáčika zvolili za dekana Národohospodárskej fakulty na Ekonomickej univerzite v Bratislave s rozdielom jediného hlasu. „Nie každý má dôvod niečo tu meniť,“ hovorí na to.

Boli ste na Ekonomickej univerzite vo Viedni. Prečo ste sa prihlásili na funkciu dekana v Bratislave? Oplatilo sa vám to?

Oplatilo sa, bola to pre mňa výzva. Je to iný svet. Mám rád nové úlohy a výzvy. Bol som 45 rokov na rôznych rakúskych a svetových univerzitách. Keď som sa stal emeritným profesorom, prišla od mladých ľudí na fakulte ponuka, či by som tu nepôsobil, keď som bol takpovediac voľný. Chcel som pomôcť, podeliť sa o svoje skúsenosti, tu som sa narodil a študoval. Ak sa chcú slovenské školy posunúť dopredu, tak si musíme všímať univerzity, ku ktorým sa chceme priblížiť.

Ostatní kandidáti boli z univerzity. Vy ste prišli z Viedne, máte kontakty a vyhrali ste len o jeden hlas. Čím to je, že ste nemali väčšiu podporu?

Nie každý má dôvod niečo tu meniť. To, že som voľby vyhral, je možno znakom toho, že tých, čo chceli zmeny, bola predsa len väčšina. Už počas môjho pôsobenia na Katedre hospodárskej politiky som viedol početné diskusie s viacerými kolegami a bol som prekvapený, ako sa tu vnímajú problémy. Častá argumentácia bola, že takto to robíme 20 rokov. Je dosť ľudí, ktorí nechceli veci meniť. Zlepšujeme sa, ak sa na to pozriem z národného hľadiska. Mnohí sa určitých zmien i obávali. Niektorí starší pracovníci boli inak nastavení. Nevyčítam im to, aj mám čiastočne pochopenie, ale tu ide o početnú mladú generáciu, ktorá nemala priestor na využitie svojho potenciálu, a tí ma podporili. Nečakal som jasnú podporu.

Mikuláš Luptáčik (70)

Je svetovo uznávanou kapacitou v oblasti matematickej ekonómie a ekonomických analýz. Narodil sa vo Vysokej pri Morave. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Je emeritný profesor Ekonomickej univerzity Viedeň (WU Wien), vedecký riaditeľ Ústavu pre ekonomický výskum (IWI Industriewissenschaftliches Institut) Viedeň, predseda Rady pre spoločenské vedy APVV, člen pracovnej skupiny AK vlády, šéfredaktor časopisu Central European Journal for Operations Research (1993 – 2004) či mimoriadny profesor University of Technology vo Viedni.

Je členom viacerých medzinárodných vedeckých spoločností a inštitúcií.

V čom je najväčší rozdiel medzi Ekonomickou univerzitou u nás a vo Viedni?

Nemôžem povedať len jeden. Aj v Rakúsku, keď som tam prišiel v roku 1968, to bolo podobné ako u nás teraz. Je tu menšia otvorenosť. Kritériá si definujeme sami. Je tu menšia konfrontácia so svetom, chýba nám väčšia transparentnosť v rozhodovaní. Je tu prílišný dôraz na hierarchiu. Univerzita a fakulta sa nedá riadiť akoby vševediacim rektorátom alebo dekanátom bez účasti širokej akademickej obce. Príprava rozhodnutí by mala ísť zdola, ale bežne tu predkladá podklady na prerokovanie rektor alebo dekan, čo podľa mojich skúseností neprispieva k intenzívnej diskusii. Sám som prekvapený, keď mi niekto povie: „Ako vy poviete, pán dekan.“ Však ja poviem, ale chcem počuť i váš názor.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie