Korona zvyšuje čítanosť serióznym médiám, ale v geopolitike a v teóriách o víruse valcujú Hlavné správy a spol.
Brzdime radosť z toho, že v čase korony rastie čítanosť poctivej žurnalistike. Ľudia v štandardných médiách klikajú najmä na praktické informácie o novinkách, opatreniach a karanténach. Porovnateľne ich však zaujímajú geopolitické súvislosti a veľké teórie “čo je za tým”, o ktorých čítajú v iných zdrojoch.
Autor je publicista, pracuje v reklame
Ľudia sa počas pandémie častejšie prikláňajú k serióznym zdrojom – odznelo už viackrát. Filip Struhárik písal o lajkoch na Facebooku, ktoré štandardným mediám počas pandémie viditeľne rastú, kým dezinformačným médiám stagnujú. Podobný vývoj je viditeľný aj v zahraničí, písali o tom v New York Times. Rado Augustín písal o rekordnom záujme o slovenské spravodajské weby na základe dát z AIM monitora. Objavujú sa dokonca optimistické hlasy, že koronavírus robí internet lepším miestom.
Dá sa čítať ako potešujúca novinka, že v čase krízy sa ľudia predsa len radšej priklonia k dôveryhodným zdrojom ako k pochybným stránkam. Je to dobrá správa, ale keď sa pozrieme, čo sa za týmito číslami skrýva, celkový obraz je zložitejší.
Tento obraz sa dá poskladať skúmaním toho, akým témam a typom článkov sa darilo na jednej a na druhej strane informačného spektra (pomocou analytických nástrojov ako Buzzsumo, Newswhip alebo Crowdtangle). Pozeral som sa nie na celkový počet interakcií (lajky, komentáre a zdieľania), ale len na počet zdieľaní, pretože počet zdieľaní je najviac korelovaný s celkovým zásahom a teda čítanosťou alebo výtlakom článku, respektíve facebookového príspevku.
(Okrem tohto sa opakovane šírili nepravdivé a poplašné správy cez messenger alebo mailom, ale ich rozšírenosť nevieme kvantifikovať. Navyše, niektoré hoaxy boli medzičasom z Facebooku vymazané, preto sa ich spätne nepodarí zachytiť.)
V grafe je 15 najzdieľanejších článkov na slovenskom Facebooku súvisiacich s koronavírusom, v skutočnosti som ich pozeral oveľa viac a opakuje sa tam tento vzorec: klasickým médiám sa darí virálne uspieť praktickými radami expertov, návodmi na šitie rúšok, informovaním o aktuálnych novinkách, číslach a prijatých opatreniach alebo kritickým upozorňovaním na zlyhania a korupciu.
Samostatnou kapitolou je profesor Krčméry, ktorého by som si dovolil vyhlásiť za absolútneho víťaza slovenského internetu v téme koronavírus. Videorozhovor s ním v Trende mal 39-tisíc zdieľaní (188-tisíc interakcií) a virálnymi sa stávajú prakticky všetky jeho mediálne výstupy (s čím prichádza mimoriadna miera zodpovednosti za každé jedno slovo).
Z opačnej strany internetu sa medzi virálnymi článkami opakovane objavujú najmä dve témy: viac alebo menej uletené konšpirovanie o pôvode vírusu a geopolitické príbehy o tom, ktorá krajina pomáha alebo v pomoci zlyháva. Zaujímavé je, že medzi najpopulárnejšie texty sa nedostávajú pochybné medicínske dezinformácie alebo správy o zaručených liekoch. Stránky ako Bádateľ alebo Domáca liečba sa téme koronavírus takmer vôbec nevenujú, ako si všimol Filip Struhárik.
Niečo podobné sa ukazuje pri najzdieľanejších príspevkoch o korone na Facebooku, akurát do hry sa dostávajú politici a Polícia SR. Ten vzorec je však podobný: v mainstreame dominujú posolstvá prezidentky a premiéra o hrozbách a opatreniach súvisiacich s koronavírusom, samozrejme, Vladimír Krčméry a veľmi sa šíria aj aktuálne informácie od polície na Facebooku o nových opatreniach, ktoré treba dodržiavať. Na druhej strane sa objavujú kydy na Brusel a Merkelovú alebo ďalšie konšpiračné teórie o pozadí vírusu.
Na Facebooku sa hlavne v prvých týždňoch, odkedy začala byť téma koronavírusu u nás aktuálna, šírili rôzne hoaxy a poplašné správy. Zaujímavé je, že polícia 20. marca
