Parné mašiny aj švajčiarske električky – železnička z Čierneho Balogu bude voziť turistov aj ľudí do práce
Aleš Bílek vysvetľuje, ako sa ich združeniu podarilo Švajčiarov presvedčiť, aby im predali električky za 75-tisíc eur. Privezú ich na budúci rok, potrebné ešte bude obnoviť trať a postaviť elektrické vedenie.
Prvý raz vás zamestnali ako strojvodcu v Čiernom Balogu ešte za socializmu. S inžinierskym titulom?
Železnička patrila vtedy Socialistickému zväzu mládeže. Povedali mi, že keď budem technicko-hospodársky pracovník, takzvané THP, tak budem mať nižší plat ako robotník. Preto som začal ako rušňovodič.
Pochádzate z Plzne, prečo ste prišli práve do Balogu?
Odjakživa som mal rád prírodu, hory a železnicu. Sú to moje životné lásky dodnes. Veľa som chodieval po Karpatoch, a tam bolo vtedy ešte veľa lesných železničiek. Keď vyšiel inzerát, že na Slovensku sa taká železnička ide azda zachraňovať, tak som tu bol ako jeden z prvých.
Mali ste doma aj modelovú železnicu PIKO?
Mal som, samozrejme, ale menšiu, takzvané tétéčko, lebo sme bývali v paneláku. (smiech)
Za komunistov sa veľa nezachraňovalo, skôr naopak. Nepátrali ste niekedy po tom, kto z tých zväzáckych alebo socialistických pohlavárov stál za touto neobvyklou aktivitou?
Čiernohronská železnica bol určite ostrovčekom pozitívnej deviácie v upadajúcom socializme. Viem presne, kto stál za záchranou historického dedičstva a ten príbeh je veľmi silný. V 80. rokoch
