Nastáva v slovenskom súdnictve čas pomsty, odplaty a čistiek?
Samozrejme. Teda ak za pomstu a čistky považujeme vyšetrenie, stíhanie, obžalovanie a odsúdenie ľudí, ktorí sa stali nehodnými nosiť na svojich pleciach taláre.
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu
Koronavírus je existenčná skúška našich charakterov, postojov, schopností byť solidárni, ústretoví a bojovní. Ostatné témy zostávajú v tieni ťažkého zápasu o prežitie a žitie. Napriek tomu sa nazdávam, že ani ostatné pálčivé otázky by sa nemali dostať do úplného úzadia. Napríklad justícia v Slovenskej republike.
Od volieb uplynulo niekoľko týždňov. Príspevkov a rozhovorov o ľuďoch v talároch pribúda, konečne sa ukazuje, aké je názorové spektrum vo vnútri súdnej moci. Dnes napíšem niekoľko úvah o obsahu debát, diskusií a názorov, ktoré neboli publikované. Presiakli ku mne z viacerých zdrojov. Vnútorných aj vonkajších, najviac z prostredia praktickej politiky. Nesúrodé, no dajú sa z nich vybrať spoločné body, ktoré ma dosť prekvapili, zaskočili a trochu pohoršili.
Súdnictvo po Kuciakovi
Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice preformátovala štát, spoločnosť i názorové skupiny. Dôsledky sú ohromujúce. Pre súdnictvo takmer zničujúce. Dozvedeli sme sa, vďaka našim detektívom, ako aj prokurátorom a teraz už aj sudcom Špecializovaného trestného súdu, také informácie o sudkyniach a sudcoch, ktoré boli najskôr na neuverenie. Potom sa potvrdzovali a pritvrdzovali. Výsledkom bolo defilé sudkýň a sudcov s putami na rukách.
Lenže tieto hrozné zábery a trestné stíhania nezostávajú osirotené. Vysvitlo, že do všelijakých obchodov so spravodlivosťou boli zatiahnutí justiční predstavitelia od Košíc až po Bratislavu. Existujú silné indície, podozrenia a hromadia sa aj dôkazy o tom, že všade sa aktivovali Kočnerove klony a na ktorých súdoch im pomáhali tí, ktorí by ich mali súdiť a odsúdiť.
Obávam sa, že sa dožijeme ešte ďalších požiadaviek na väzbu alebo prinajmenšom trestné stíhanie sudkýň a sudcov. Bárs by som sa mýlil.
Hľadanie východísk je povinnosť
Zákonite sa slovenská justičná sféra dostala do vskutku zlého svetla. Doma aj v Európe. Dostali sme už viackrát také „vysvedčenie“ o úrovni súdnictva, ktoré sa dá prirovnať len ku sústavne prepadávajúcim školákom.
Priamo. Kto, zodpovedný za stav slovenského súdnictva, by v takej atmosfére nekonal, nehľadal spôsoby a metódy na očistenie, znovunastolenie poriadku, potvrdenie nezávislosti, nestrannosti, navrátenie dobrej povesti, cti a honoru ťažkému poslaniu, ktorým je súdenie?
Logicky sa hľadajú vecné, miestne aj osobné riešenia. Krátkodobé i dlhodobé. Niektoré na hrane ústavnosti. Spomeniem najzávažnejšie. Previerky sudkýň a sudcov, skúmanie ich majetkových pomerov aj so zreteľom na najbližších rodinných príslušníkov. Skvalitnenie výberu nových tvárí. Sfunkčnenie disciplinárnych senátov. Sprísnenie kariérnych postupov tak, aby funkčne rástli ozajstné osobnosti v talároch. Nové nároky na predsedov súdov, ktorí musia prevziať základnú zodpovednosť za riadny výkon súdnej moci v ich pôsobnosti. Tlak na účinnejšie využívanie právomoci súdnej rady.
„Obavy“, strata pamäti a otázka
Vo viacerých neformálnych rozhovoroch som sa dozvedel, priamo alebo sprostredkovane, ako sa na tieto životne nevyhnutné opatrenia dívajú niektorí vo vnútri justície, iní, ktorí už ju nedávno opustili, ale aj takí, ktorí posledné roky politicky ovplyvňovali štát a jeho orgány.
Jadro námietok je výpovedné. Chystá sa pomsta, odplata a začnú sa čistky. Skúsim na túto zbabelú oponentúru voči chystaným zmenám a opatreniam odpovedať.
