Denník N

Žehra: miesto, ktoré sme nechali napospas, a teraz sa nám to vracia (+ letecké zábery)

V chatrči v žehrianskej osade Dreveník. Foto N – Vladimír Šimíček
V chatrči v žehrianskej osade Dreveník. Foto N – Vladimír Šimíček
  • V Žehre a okolí zomierajú najmenšie deti tak často ako v Thajsku či Albánsku,
  • dievčatá tam majú deti už ako 14-ročné,
  • aj letecké mapy ukazujú, že život sa tam takmer nezlepšuje;
  • čo s tým sľubuje urobiť vláda Igora Matoviča?

Žehra je jedným z najhorších miest na život na Slovensku. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je prvým veľkým ohniskom nákazy v osadách a je tam už viac ako šesťdesiat potvrdených prípadov koronavírusu.

Táto dedina na dohľad od Spišského hradu je príkladom za všetky osady a getá Slovenska, v ktorých aj tridsať rokov po revolúcii žijú ľudia v nepredstaviteľnej chudobe. Podobne nekontrolovane sa môže vírus začať šíriť aj inde.

Ľudia zomierajú mladí, tínedžerky majú deti a prepadáva sa tam už v prvom ročníku

Už na prvý pohľad, keď sa prejdete žehrianskou osadou Dreveník so zhruba osemsto obyvateľmi, tam niečo nesedí. Akoby to bola osada detí. Je ich tam všade mnoho, behajú špinavé často aj v čase školy, a dospelých takmer nestretnete.

Je za tým vysoká pôrodnosť, ale najmä to, že ľudia tu zomierajú skôr. Veková pyramída Žehry ani nemôže byť odlišnejšia od vekovej pyramídy Slovenska: najväčšie skupiny tvoria deti do 14 rokov, zatiaľ čo celoslovensky to sú ľudia po tridsiatke. V Žehre takmer nie sú seniori, sedemdesiatnici sú tam takí vzácni ako inde deväťdesiatnici.

V časoch koronavírusu by nízky vek obyvateľov osady mohol vyzerať ako pozitívum, keďže najohrozenejší sú seniori starší ako 65 rokov. V skutočnosti sa táto hranica v osadách posúva, pre množstvo chorôb a napríklad aj hroznú stravu sú v ohrození už štyridsiatnici a päťdesiatnici.

V osade Dreveník často zomierajú aj malé deti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie