Denník N

Žehra: miesto, ktoré sme nechali napospas, a teraz sa nám to vracia (+ letecké zábery)

V chatrči v žehrianskej osade Dreveník. Foto N – Vladimír Šimíček
V chatrči v žehrianskej osade Dreveník. Foto N – Vladimír Šimíček
  • V Žehre a okolí zomierajú najmenšie deti tak často ako v Thajsku či Albánsku,
  • dievčatá tam majú deti už ako 14-ročné,
  • aj letecké mapy ukazujú, že život sa tam takmer nezlepšuje,
  • čo s tým sľubuje urobiť vláda Igora Matoviča?

Žehra je jedným z najhorších miest na život na Slovensku. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je prvým veľkým ohniskom nákazy v osadách a je tam už viac ako šesťdesiat potvrdených prípadov koronavírusu.

Táto dedina na dohľad od Spišského hradu je príkladom za všetky osady a getá Slovenska, v ktorých aj tridsať rokov po revolúcii žijú ľudia v nepredstaviteľnej chudobe. Podobne nekontrolovane sa môže vírus začať šíriť aj inde.

Ľudia zomierajú mladí, tínedžerky majú deti a prepadáva sa tam už v prvom ročníku

Už na prvý pohľad, keď sa prejdete žehrianskou osadou Dreveník so zhruba osemsto obyvateľmi, tam niečo nesedí. Akoby to bola osada detí. Je ich tam všade mnoho, behajú špinavé často aj v čase školy a dospelých tam takmer nestretnete.

Je za tým vysoká pôrodnosť, ale najmä to, že ľudia tu zomierajú skôr. Veková pyramída Žehry ani nemôže byť odlišnejšia od vekovej pyramídy Slovenska: najväčšie skupiny tvoria deti do 14 rokov, zatiaľ čo celoslovensky to sú ľudia po tridsiatke. V Žehre takmer nie sú seniori, sedemdesiatnici sú tam takí vzácni ako inde deväťdesiatnici.

V časoch koronavírusu by nízky vek obyvateľov osady mohol vyzerať ako pozitívum, keďže najohrozenejší sú seniori starší ako 65 rokov. V skutočnosti sa táto hranica v osadách posúva, pre množstvo chorôb a napríklad aj hroznú stravu sú v ohrození už štyridsiatnici a päťdesiatnici.

V osade Dreveník často zomierajú aj malé deti. Dvadsiatnička Denisa, ktorá žije v chatrči s jednou miestnosťou spolu s ďalšími štrnástimi ľuďmi, čaká už tretie dieťa. Prvé aj druhé zomreli, keď mali tri mesiace.

Voda tu netečie, kúria v peci, v múroch domu sú diery, na toaletu sa chodí do latrín na kopec. Výsledkom je, že v Žehre a okolí zomierajú malé deti tak často ako napríklad v Thajsku či Albánsku (desaťročný priemer).

Dievčatá tu v Žehre majú deti veľmi skoro. Xénia mala prvé dieťa v pätnástich, dnes má 29 rokov a deväť detí. Žehra patrí k dedinám, kde mali ženy v priemere najnižší vek pri prvom pôrode (18,5 roka v roku 2004, novší údaj nie je).

Keď sme pátrali po tom, ako sa na Slovensku darí školákom, nenašli sme dedinu, kde by prepadávali prváci častejšie. V Žehre opakuje ročník takmer 80 percent prvákov – presnejšie, sú to deti zo Žehry, ktoré chodia do miestnej malotriedky a do susedného mesta Spišské Vlachy.

Aby ste si to vedeli predstaviť: v posledných rokoch to je každý rok viac ako sto konkrétnych príbehov sedemročných detí, ktoré neprejdú prvým ročníkom – a ich počet rastie.

Letecké mapy: opustiť chatrč je takmer nemožné

Hroznú situáciu v Žehre ukazujú aj letecké mapy dediny.

Keď sa tam narodíte do chatrče a chcete žiť slušnejšie, zostávajú vám len dve možnosti: odísť pracovať do zahraničia alebo aspoň získať obecný byt na neďalekom sídlisku.

Porovnanie leteckých máp z rokov 2013 a 2019 ukazuje, že v najhorších častiach osady len pomaly miznú chatrče a zopár domov sa zmenilo na veľké murované stavby. Vysvetlením zrejme je, že za peniaze zarobené v Anglicku, kam chodí veľká časť obce.

Letecké zábery: Časť osady v Žehre v roku 2013 (vľavo) a 2019 – pohybom listujete z roku do roku


Digitálne ortofotomapy – (c) EUROSENSE, s r. o.

Keď tak isto porovnáte susedné sídlisko, ukáže sa, že bytovky za sedem rokov pribúdali len pomaly a aj v ich bezprostrednom okolí rastú chatrče. Sídlisko v lokalite Dobrá Vôľa už katastrálne patrí k Spišským Vlachom, je však v bezprostrednom susedstve osady a práve tam sa ľudia sťahujú z osady.

Sídlisko v susedstve osady v Žehre v roku 2013 (vľavo) a 2019 – pohybom listujete z roku do roku


Digitálne ortofotomapy – (c) EUROSENSE, s r. o.

To zásadné, čo vidíme z leteckých záberov: hoci je aj murovaných domov trochu viac a trochu viac ľudí žije v bytových domoch s pitnou vodou, veľká väčšina obyvateľov osady v Žehre má stále hrozné podmienky na život, po vodu chodia do studne, na toalety na kopec a po každom daždi je kopec s osadou jedným veľkým bahniskom.

Takéto letecké zábery a 3D modely dodala Ústrednému krízovému štábu firma Eurosense pre 74 osád.

Dievčatá majú deti najčastejšie v Európe, vek dožitia ako v Kambodži

Pripomeňme si, že nehovoríme len o Žehre. V takmer sedemsto osadách a getách na okrajoch obcí či mimo dedín a miest spolu žije asi 200-tisíc ľudí.

To je mimoriadne veľká skupina na to, aké tam sú problémy:

Dojčenská úmrtnosť je tam trojnásobná oproti zvyšku Slovenska, varuje Útvar hodnoty za peniaze. Matkami sú aj štrnásťročné dievčatá, v škole sa deťom nedarí a ľudia tam zomierajú aj o desať rokov skôr, ako je priemer krajiny. Priemerný vek dožitia v osadách je asi 67,7 roka, čo je zhruba na úrovni Kambodže, Bolívie či Východného Timoru.

Dojčenská úmrtnosť na Slovensku za posledných dvadsať rokov postupne klesá, takýto trend vidno aj v Košickom kraji, kde je najhoršia. V okrese Spišská Nová Ves, kam patrí aj Žehra, sa však dlhodobo drží okolo hodnoty 10 úmrtí na tisíc narodených detí.

Sú to tiež miesta, kde matky najčastejšie zomierajú v súvislosti s tehotenstvom – na východe krajiny zomiera približne pätnásť žien na stotisíc živonarodených detí, trikrát častejšie ako na celom Slovensku.

V Košickom kraji má dieťa až 48 z 1000 dievčat vo veku 15-19 rokov, čo je výrazne viac, ako je priemer ktorejkoľvek krajiny v Európe. Aby sme len nevytrhávali jediný kraj – celoslovenský priemer pôrodov tínedžeriek (22 z 1000 dievčat) je štvrtý najvyšší v Európe po Ukrajine, Bulharsku a Rumunsku.

Keby sme sa aj cynicky pýtali, prečo by nás mala zaujímať chudoba a nevzdelanosť obyvateľov osád, tu je pragmatická odpoveď: život v chudobe, chatrnom zdraví a bez vzdelania znamená, že obyvatelia osád si nenájdu prácu a postarať sa o nich musí štát, teda my všetci.

To sa dnes už na Slovensku deje – sme v Európskej únii krajinou s najväčšou nezamestnanosťou medzi ľuďmi, ktorí dokončili len základnú školu.

A navyše v osadách s extrémnou chudobou sa koronavírus šíri až niekoľkonásobne rýchlejšie.

Tri zásadné problémy osád a čo sľubuje vláda Igora Matoviča

Programové vyhlásenie vlády prináša niekoľko zásadných sľubov týkajúcich sa zmeny života v osadách a getách.

Zdravie, mladé matky, bývanie:

  • vláda sľubuje prístup k pitnej vode a základnej infraštruktúre;
  • „zaviesť vyplácanie príspevku pri narodení dieťaťa neplnoletým matkám na účet v banke, ktorý bude viazaný na výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa”.

Školy, prepadávanie, zaraďovanie do špeciálnych škôl:

  • povinná škôlka pre deti z rizikového prostredia od troch rokov;
  • tímy v školách zložené z asistentov učiteľa, špeciálnych pedagógov či psychológov;
  • „vláda vynaloží maximálne úsilie na zastavenie neoprávneného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych základných škôl“;
  • „vláda bude podporovať opatrenia, ktoré zamedzia predčasnému ukončeniu školskej dochádzky či opakovaniu ročníkov a následnému opusteniu školského systému bez vzdelania a potrebnej kvalifikácie“.

Práca:

  • vláda uznáva, že práca súvisí najmä so vzdelaním a aj preto hovorí o obmedzení prepadávania a zastavení neoprávneného zaraďovania detí do špeciálnych škôl;
  • pri zamestnanosti sľubuje zamerať sa najmä na mladých;
  • sľubuje nové sociálne podniky (aké sa neosvedčili za vlád Smeru).

Zdroje údajov: Štatistický úrad, Svetová banka, Útvar Hodnoty za peniaze: Revízia výdavkov, ohrozené skupiny, Inštitút vzdelávacej politiky

Slovensko

Teraz najčítanejšie