Denník N

Spoveď ohrozeného druhu

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Môžem sa tváriť mlado, koľko len vládzem, koronavírus vie svoje a ide tvrdo po mne.

Som veková kategória 65+, čo dnes pre človeka s touto stigmou nie je bohviečo. Hoci sa cítim na -65, zo všetkých strán počúvam, že som ohrozený druh. Môžem sa tváriť mlado, koľko len chcem, všetko márne. Koronavírus vie svoje a ide tvrdo po mne, nepomýli ho ani najmladistvejšie rúško, nepomýli ho ani nesporne pravdivý odkaz kniežaťa Schwarzenberga: „Seniori, noste rúška, vyzeráte v nich lepšie.“

Je mi jasné, že mám problém. Pozorne sledujem besedy s psychológmi a so psychiatrami, krátke svetlé chvíle však vzápätí strieda lavína hrozivých čísel zo všetkých možných médií, ktoré ma okamžite vracajú do úzkostnej reality.

A tak hľadám útechu inde, priam všade, no verný heslu Zostaňte doma! veľa možností nemám. Poruke je žena. „Na niečo raz musíš zomrieť,“ vecne prehodí. Skrúšene odchádzam dumať nad jej posolstvom a musím uznať, že má absolútnu pravdu. Avšak aby môj strach z korony potlačila trvalejšie, musím to počuť často. Mám šťastie, že túto tvrdú útechu mi poskytuje úplne nezištne.

„Ty to nemôžeš chytiť,“ ubezpečuje ma zasa dobrý kamarát lekárnik, ktorému inak verím na slovo, ale teraz nechápem, odkiaľ berie tú istotu. No keď je najhoršie a už sa opäť vidím v pazúroch vírusu, tak mu rýchlo volám, on svoje láskavé tvrdenie skalopevne zopakuje a ja zasa chvíľu žijem ako kedysi.

Ďalšiu pomoc mi poskytol iný priateľ z Moravy, sudca a spisovateľ, ktorého maily nazývam linkou dôvery. „Mám na jednu vec dva názory, ako hovoril Vaculík,“ zacitoval svojho dávneho priateľa, „ale poviem ti len jeden.“ A neopakovateľným spôsobom opísal svoju terapiu, ktorou bola návšteva jeho milovaného vinohradu, kde „skutočnosť bola oslnivá a na okamih oveľa silnejšia než ja, takže niekoľkosekundový okamih je viac než zvyšok dňa – a potom vraj že čas je veličina, s ktorou nepohneme“. Máš pravdu, pomyslel som si, no v duchu som si zaargumentoval, že čo keď ja nemám vinohrad. Akoby to tušil, skúsil to z iného súdka, biblického, a ten glg mi napodiv pomohol parádne a pomáha naďalej: „Kto hľadá dobro, nájde ho, kto myslí na nešťastie, tiež sa dočká.“

Takto si prácne, niekedy až komicky, skladám svoju privátnu mozaiku nádeje. A keď mám pocit, a ten mám teda často, že nádej sa nedostavuje, pomáham si myšlienkou Václava Havla, že „nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel bez ohľadu na to, ako to dopadne“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Komentáre, Kultúra

    Teraz najčítanejšie