Denník N

Najlepšia kniha o modernom Rusku

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Kombinácia prvkov KGB, nového ruského establišmentu, veľkého biznisu a gangsterstva, ktorá nadobudla svoj tvar v Petrohrade, zmutovala a nakoniec prevzala vládu nad celým Ruskom.

Znie to ako zápletka geopolitického trileru. Uprostred kolapsu impéria ťahá tajná polícia peniaze von z krajiny a vytvorí si fond čiernych peňazí, ktoré idú na obnovu starých sietí. Znovu získajú moc, stanú sa ohromne bohatými a potom sa obrátia proti nepriateľom – najprv doma, potom za hranicami.

Nie je to však žiadna fikcia, ale fakty. Catherine Beltonová, dlhoročná moskovská korešpondentka denníka Financial Times, ich v knihe Putinovi ľudia podáva bezprecedentne jasne, detailne, s nadhľadom a odvážne. Kníh o modernom Rusku je veľmi veľa, zaoberajú sa mnohými jeho aspektmi ako korupcia, špionáž, geopolitiky, propaganda či osobnosti, ktoré sa prechádzajú po chodbách Kremľa. Zvlášť zaujímavý je Vladimir Putin. Napríklad v roku 2014 nebohá americká politologička Karen Dawishaová prekonala hanebnú zbabelosť svojho vydavateľa a publikovala knihu Putinova kleptokracia: Kto vlastní Rusko? Ide o výsledok impozantného výskumu gangsterských koreňov režimu a ohromného prania peňazí.

Beltonová dnes zatieňuje všetkých ostatných. Jej dlho očakávaná kniha je vôbec najlepšou a najdôležitejšou o modernom Rusku. Nejde len o puntičkársku kompiláciu otvorených zdrojov, ale aj o svedectvá sklamaných kremeľských insiderov, bývalých podnikateľských kolegov a pozoruhodne úprimných ľudí, ktorí sú v ruskom politickom systéme stále vysoko. Z výsledku vstávajú vlasy dupkom.

Petrohradský hybrid

Beltonová napríklad ilustruje Putinove úzke väzby na sanktpeterburského mafiánskeho bossa Iľju Trabera začiatkom deväťdesiatych rokov. Jeden zahraničný podnikateľ, ktorý prišiel rokovať o projekte mestského prístavu, získal infarktovú skúsenosť o miestnych podnikateľských spôsoboch.

„V pancierovom aute sprevádzanom políciou a Traberovou strážou ho previezli z letiska Pulkovo priamo do Traberovej nory. Po príchode na miesto skryté za vysokou bránou v zadnej uličke ho eskortovali popri ozbrojených strážach a vrčiacich nemeckých ovčiakoch. Potom ho previedli niekoľkými izbami ozdobenými ikonami, až prišiel do vnútornej miestnosti, kde čakal mafián oblečený v teplákoch a šľapkách s hrubou zlatou reťazou s obrovským krížom, teda v uniforme miestnych banditov.“

Po strohom kývnutí, ktorým mafián odsúhlasil projekt, návštevníka zo Západu, ktorého meno autorka múdro neuvádza, priviedli na konvenčnejšie sa tváriaci míting v úrade Traberovho právnika. Pravdou však je, že toto stretnutie bolo ešte alarmujúcejšie. Na stretnutí sa zúčastnili aj úradníci zodpovední za mestský majetok, mladý Putin, v tom čase zodpovedný za „zahraničné ekonomické vzťahy“ mesta, a Traberov obchodný partner – dôveryhodne sa javiaci mladý muž, ktorému sa však prihodilo, že jeho otec bol Putinovým kolegom z KGB.

Jeden z desiatok príkladov v tejto knihe ukazuje, ako hybrid, ktorý nadobudol svoj tvar v Petrohrade, zmutoval a nakoniec prevzal vládu nad celým Ruskom. Ide o kombináciu šikovných prvkov starej KGB, nového ruského establišmentu, veľkého biznisu a gangsterstva.

Režim môže skončiť, ale oni chceli prežiť

Zoznam účinkujúcich je rovnako dlhý ako živý. Ktokoľvek, kto by sa snažil prerozprávať tento príbeh ako fikciu, by narazil na okamžitú požiadavku, aby aspoň čosi z toho dokázal. Beltonová sa však zaoberá reálnym životom a musí sa držať len faktov. Podobne ako pri čítaní ruského románu, aj tu sa čitateľ musí koncentrovať, aby si zapamätal, kto je kto.

Zoznam účinkujúcich na začiatku knihy nám dáva ochutnať, čo nás čaká. V prvom rade sa zoznámime s Putinovým vnútorným kruhom, ktorý tvoria siloviki. Potom prídu na rad vrátnici – veteráni KGB ovládajúci podnikateľské impériá. Ako vysvetľuje autorka, skôr ako o vlastníkov bohatstva, ide o jeho správcov.

„Rodinu“ tvoril Jeľcinov dvor zložený z príbuzných aj parazitov. Pri poslednom zúfalom pokuse niečo zmeniť, po tom, čo v roku 1998 ruská ekonomika implodovala, sa obrátili na bývalých príslušníkov KGB dúfajúc, že im pomôžu zastaviť populistickú revoltu. Autorka tvrdí, že neznalí pomerov sa nakoniec stali obeťami prevratu. Poslednou kategóriou sú gangstri, ktorých autorka charakterizuje ako pešiakov KGB. Väzby medzi týmito dvomi tábormi sa posilnili ku koncu sovietskej éry, keď tajná polícia úzko spolupracovala s obchodníkmi na čiernom trhu,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie