Denník N

Romaria – neurobme z Kolónie v Bystranoch obyčajnú osadu

Púť v Sànti Marìo de la Mar, Francúzsko máj 2014. Foto - J. R.
Púť v Sànti Marìo de la Mar, Francúzsko máj 2014. Foto – J. R.

Ak niekde začínala vznikať rómska komunita, tak to boli Bystrany.

Autor je režisér

Romaria je archaický výraz pre púť do Ríma. Rómovia nemusia nikam putovať, majú vlastnú púť. V Sànti Marìo de la Mar. V provensálskom kostole je socha sv. Sáry. Nie je v zozname svätých, aj tak k nej koncom mája putujú tisíce Rómov z celej Európy. Sára bola slúžkou Márie, Jakubovej matky, a Márie Salomé a všetky tri po ukrižovaní emigrovali. Po plášti Márie Salomé prešla Sára na breh a zachránila sa. Toľko legenda. V Sànti Marìo maľoval maringotky „Tziganes“ Vincent van Gogh a pred pár rokmi na púti vyznamenali Rómku zo Slovenska: mala česť ušiť plášť na sošku svätice.

Bystrany a jej rómska časť Kolónia sú vďaka covidu mediálne známe. Kolónia sa nepodobá na bežné osady. Hosť grófa Zenóa Csákyho, maliar barón Ladislav Mednyánszky, tam kreslil portréty miestnych Cigánov. Bystrany sú zaujímavé aj v inom. Rómovia z nich odchádzali do anglického Sheffieldu, dostali tam prácu a objavili iný svet. Deti chodili do školy, naučili sa po anglicky a stali sa fanúšikmi FC The Blades, ktorý vlastní Abdullah bin Musa’ad. V Sheffielde žije veľa ľudí z Pakistanu a Angličanom farba pokožky neprekážala.

Pred rokmi sa na Slovensko presťahoval Američan Bill so ženou a dvomi adoptovanými deťmi z Indie. Prišiel učiť angličtinu a skončilo sa to tak, že on sa začal učiť rómčinu.

„Na dvore sme videli deti, ktoré vyzerali ako naše,“ hovoril Bill. „To sú deti z Indie?“ prekvapene sa pýtal a tak sa dozvedel o existencii Rómov.

Po čase Rómovia založili FC Bystrany, na tréning chodili v autách s volantom na „anglickej“ strane. V iných osadách sa realizovali postosvietenské projekty s novými domami v štýle tereziánskych reforiem. Rómovia zo Sheffieldu sa vracali do Bystrian s úsporami a domy si stavali sami. V Bystranoch sa nepestovali vidiny typu my vám buldozérmi zváľame osadu a postavíme novú.

Donedávna v kostole stáli pri vchode, lavice neboli pre nich. Mladý kňaz to zrušil, učil sa rómčinu, deti chodili na výlety autobusom a v komunite kvitlo výtvarné umenie, aké na Slovensku nebolo od čias slávneho Trienále naivného umenia. Keď si muži pri murovaní dali dolu tričká, na chrbtoch mali svoje lásky ako vytetovanú galériu (pocta G. Apollinairovi).

„Ta to moja žena a ta druha je cerka…“

Život v rómskych osadách sa vždy odohrával pred domom. Smiech, hádky, rozhovory pri cigaretke, kojenie. Mať námestie je niečo iné. Vďaka altruistovi z Levoče vzniklo „Sheffieldské námestie“. Pôvabná poklona.

Ak niekde museli na zvládnutie epidémie nasadiť armádu, chápem, na vojenčine som bol zdravotníkom. No nie som si istý, či tento krok mal zmysel práve tu, kde konečne začínala vznikať rómska komunita. Ešte jej mnohé chýbalo – sebavedomie, elita, posielanie detí do školy, uplatnenie. Nešikovný krok môže zraziť na kolená ich púť a z Kolónie zas bude obyčajná osada. Nepokazme im to.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie