Počet popráv vlani dosiahol desaťročné minimum. Trest smrti je neefektívny, vraví odborník

„Tieto slová som v živote nepovedal,“ tvrdil podľa CNN o liste, v ktorom sa mal priznať k terorizmu.

27-ročného muža odsúdili v Saudskej Arábii za protesty počas Arabskej jari, podľa úradov organizoval teroristické bunky.

„Nie som autorom toho listu. Je to očierňovanie, o ktoré sa postarali vyšetrovatelia, oni ho vlastnoručne napísali,“ dodal.

Tento mladík bol jedným zo 184 ľudí, ktorých vlani podľa správy Amnesty International popravili v Saudskej Arábii. Polovicu z nich tvorili cudzinci.

Čína údaje nezverejňuje

Mnohých z nich odsúdili pred špecializovaným kriminálnym súdom, ktorý funguje od roku 2008. Vznikol s cieľom usvedčovať teroristov, no podľa neziskovej organizácie ho čoraz častejšie zneužívajú na potláčanie politického odporu.

Amnesty ho označuje za „politickú zbraň proti disidentom zo šiitskej moslimskej menšiny“.

Trest smrti vykonali v roku 2019 celkovo v dvadsiatich krajinách, rovnako ako pred dvomi rokmi. Štyri pätiny popráv sa však uskutočnili len v troch z nich – v Iráne, Iraku a práve v Saudskej Arábii.

Údaje nezahŕňajú Čínu, ktorá ich nezverejňuje. Amnesty International však predpokladá, že v Číne vykonali tisíce trestov smrti, z čoho upodozrievajú aj Severnú Kóreu a Vietnam.

„Popravy sa tajne vykonávajú po celom svete. V krajinách od Bieloruska po Botswanu, od Iránu po Japonsko sa popravy vykonávali bez predchádzajúceho oznámenia rodinám, právnym zástupcom a zástupkyniam, v niektorých prípadoch dokonca bez upovedomenia samotných odsúdených,“ uviedol v tlačovej správe riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.

Počet zaznamenaných popráv vlani dosiahol desaťročné minimum. Oproti roku 2018 ich počet klesol o päť percent, zo 690 na 657.

Vo väčšine prípadov vykonali trest smrti obesením, ako je zvykom v Iráne, Iraku či v Egypte. V Saudskej Arábii využívajú dekapitáciu (popravu sťatím), viaceré krajiny praktizujú popravu zastrelením, smrteľnú injekciu a popravu na elektrickom kresle.

Už niet cesty späť

V protiklade s Blízkym východom podniklo viacero krajín kroky k zrušeniu trestu smrti.

V roku 2019 prvýkrát za ostatných desať rokov neuskutočnili žiadne popravy v Afganistane. Popravy pozastavili v Thajsku a na Taiwane, oficiálne moratóriá rešpektovali v Rusku, Kazachstane, Tadžikistane, Malajzii a v Gambii.

Barbados odstránil povinné tresty smrti zo svojej ústavy a kroky k ich zrušeniu avizovali aj vo viacerých afrických krajinách.

K posunu došlo aj v USA, kde sú popravy stále povolené v 29 štátoch. New Hampshire sa stal v roku 2019 21. americkým štátom, ktorý zakázal tresty smrti úplne.

Guvernér Kalifornie, štátu s najväčším počtom odsúdených na smrť, vlani vyhlásil na popravy oficiálne moratórium. „Úmyselné zabitie inej osoby nie je správne a zo svojej pozície popravy nebudem podporovať,“ citovala Amnesty slová Gavina Newsoma.

„Náš systém trestu smrti zlyhal. Diskriminuje mentálne chorých, osoby tmavej pleti aj tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahé právne zastúpenie. Trest smrti nijako neprispel k zvýšeniu verejnej bezpečnosti, nemal žiadnu pridanú hodnotu. Navyše nás stál miliardy dolárov,“ povedal.

Najvyšší argument je morálny

S Newsomom súhlasí aj bývalý vedúci stálej misie SR pri OSN v Ženeve a odborník na ľudské práva Kálmán Petőcz.

„Ukazuje sa, že trest smrti nemá zásadný preventívny, odstrašujúci či výchovný účinok. V prvom rade je však nezvratný, môže spôsobiť nenapraviteľné škody. V nedemokratických režimoch sú justičné omyly priam naprogramované a politicky zneužívané, no vylúčené nie sú ani v demokraciách,“ vysvetľuje pre Denník N.

Štúdia z roku 2014 zistila, že každý 25. odsúdený na trest smrti je nevinný. To by znamenalo, že pri ich tohtoročnom počte (659), popravili neprávom 26 ľudí.

„Cieľom a zmyslom trestu v demokratickom právnom štáte nie je pomsta ani odplata, ale ochrana zákonnosti a ochrana práv a slobôd občanov,“ pokračuje Petőcz.

„Najvyšší argument je morálny. Úmyselné zabitie, a teda aj trest smrti, je neospravedlniteľné, aj keby sa udialo na základe zákona. Zákaz trestu smrti imanentne vyplýva z Ježišovho učenia aj z liberálneho humanizmu. A vyplýva najmä z praktických skúseností a poučení európskej civilizácie z hrôz dvadsiateho storočia, ktoré si sama spôsobila,“ dodáva odborník na ľudské práva.