Tréner e-športovej reprezentácie: Rodičia deti podporujú, až keď z turnajov nosia peniaze

Eduard Winkler patrí k najväčším nadšencom súťažného hrania počítačových hier (e-šport) na Slovensku. Je reprezentačným trénerom v hre Dota 2 a viceprezidentom Slovenskej asociácie elektronických športov.

V rozhovore sa dočítate:

• tridsiatnik je v hre Dota považovaný za veterána
• víťazi najväčšieho turnaja zarobia viac než víťazi Wimbledonu
• pandémia pomáha popularizácii e-športu
• v niektorých krajinách sa e-šport vyučuje na školách

Čím sa e-šport odlišuje od bežnej počítačovej hry?

Hlavný rozdiel spočíva v tom, že e-šport má organizovanú formu súťaží a turnajov. Napríklad Tetris nemá turnaje, takže sa označuje len za hru. E-športy sa od hier líšia aj vývojom. Bežné hry vznikajú tak, že vývojári vydajú hru a zarábajú na tom, koľko kusov sa predá. Hra postupne zostarne, nejde s dobou a vývojári vydajú novšiu verziu. V rámci e-športov je však snaha vyvíjať hry, ktoré sa môžu predávať roky a postupne sa rozvíjajú novými prvkami. Alebo sa dokonca nemusia predávať vôbec – vývojári hru sprístupnia e-športovej scéne zdarma a zarobia na niečom inom, napríklad na takzvaných in-game transakciách, keď si hráči v rámci hry dokúpia dodatočný obsah.

Ako sa z nadšenca hier môže stať profesionál?

Musí vedieť aj študovať a sledovať najlepších – čo robia inak a snažiť sa ich napodobňovať. Mal by sa snažiť dostať sa do nejakého tímu a začať sa zúčastňovať medzinárodných turnajov. V porovnaní s tradičnými športmi je pomerne jednoduché medzinárodne sa presadiť, pretože gamerov je oveľa menej než futbalistov a ligy zároveň stále vznikajú. Ak by som si teraz chcel založiť futbalový klub a dostať sa do Ligy majstrov, musel by som začať asi v nejakej ôsmej lige a trvalo by to roky.

V e-športe to tak nefunguje, vyhlási sa kvalifikácia, do ktorej sa môže prihlásiť úplne ktokoľvek. Aj môjmu tímu sa vlani podarilo skončiť na treťom mieste v kvalifikácii na najväčší svetový turnaj The International, kde sa odmeny pohybujú v miliónoch. Postupoval iba víťaz, ale boli sme veľmi blízko. Cesta medzi elitu v e-športe môže byť oveľa rýchlejšia než v tradičných športoch. Aj amatér hrajúci z domu, ktorý má správne nastavenú hlavu a pracuje na sebe, sa dokáže pomerne rýchlo dostať do dobrého tímu.

Čo by ste poradili rodičom, ktorým ich dieťa povie, že sa chce stať hráčom?

Je potrebné deti počúvať, pretože väčšinou to berú ako hru. Ak sa chcú stať hráčmi, musia vyrásť aj osobnostne a mať správne nastavenie. Rodič v tom môže zohrať veľmi silnú úlohu a pomôcť dieťaťu v smerovaní, ak sa oň zaujíma, sleduje ho a fandí mu. Rodičia malého futbalistu s ním chodia na zápasy a sledujú jeho hru, ale v e-športe to veľmi chýba. Máloktorý rodič podporuje dieťa, ktoré hrá zápasy za počítačom, a pochváli ho, ak hrá dobre. Rodičia sú väčšinou úplne mimo a podpora prichádza až vtedy, keď dieťa začne nosiť z turnajov peniaze.

Aj v mojom bývalom tíme som vnímal, že rodičia často nechápu, že ich deti musia hraniu venovať relatívne veľa času. Keď im však po turnaji príde na účet niekoľko stoviek eur, povedia si: