Denník N

Vieme sa spolu báť aj prejaviť kolektívny rešpekt, v tom je nám naša historická skúsenosť k službám, hovorí etnologička

Helena Tužinská. Foto - Braňo Gza Waclav
Helena Tužinská. Foto – Braňo Gza Waclav

„Žijeme čas, keď môžu mať ľudia z majoritnej spoločnosti skúsenosť, ktorá je ľuďom z minorít dávno známa,“ hovorí v rozhovore etnologička Helena Tužinská.

V týchto dňoch môžeme sledovať, ako pandémia mení správanie jednotlivca a aký vplyv má na spoločnosť ako celok. Akú rolu v tom zohráva kultúra toho-ktorého národa?

Kľúčovú. Videli sme, že ľudia sa postavili k informácii o pandémii rôzne – v závislosti od rozšírených scenárov správania sa v krízových situáciách. Je dôležité rozumieť kontextu, v ktorom sa ľudia rozhodujú, intenzite ich sociálnych kontaktov, historickej skúsenosti oblasti, v ktorej žijú. Spôsob, akým sa o pandémii informuje, aj to, akou rýchlosťou sa prijímajú obmedzenia, sa v každej krajine aj kraji líši. Nezávisí to len od postoja politických predstaviteľov k pandémii, ale predovšetkým od kultúry hovorenia o problémoch vo všeobecnosti.

Podľa výskumu z roku 2016, v ktorom sme sa pýtali na kultúrne šoky cudzincov, sa niektorí vyjadrili, že ľudia na Slovensku sa im javia „ufrflaní“. Každá minca má však dve strany. Frflanie súvisí s kritickosťou a vo svojej podstate aj so všímavosťou. Tento sklon nám teraz robí službu: dali sme si včaššie pozor, konštruktívne.

Jeden z dôvodov, pre ktoré sa takáto reflexia kultúry oplatí, je získať odstup od jedinečnosti vlastného prežívania. Vďaka výskumom v rôznych obdobiach v čase kríz môžeme pomenovať, ktoré črty správania ľudí sú univerzálne, ktoré špecifické, hľadať ich príčiny, pozorovať, ako sa menia stratégie známe z minulosti. Takisto je potrebné pochopiť aj tie typy správania, ktoré sa na prvý pohľad javia ako iracionálne.

Aké výskumy teda dnes prebiehajú na Slovensku na tému pandémie a akými spôsobmi sa realizujú?

Spôsobov, akými etnológovia a antropológovia pristupujú k výskumu správania ľudí počas pandémie, je mnoho. Môže to byť napríklad zaznamenávanie správania ľudí, stratégií, ktoré volia, reflexie ich vlastného prežívania, ako aj jazyka a spôsobov hovorenia o nevšednom čase.

Jedna z výskumných metód je prostredníctvom písania denníkov. Ako príklad by som uvidela výskum Denník v čase korony, ktorý realizujú Danijela Jerotijević z Ústavu sociálnej antropológie FSEV UK a Tatiana Bužeková z Katedry etnológie a muzeológie FiF UK. Sústreďujú sa v ňom na reflexiu individuálnej roviny, úrovne domácnosti a úrovne lokality, v ktorej žijú.

Zaujímavé budú tiež výsledky dotazníkového výskumu kolegýň z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, ako aj výskumy iných pracovísk z oblasti sociálnych a humanitných vied. Určite aj viacerí vyučujúci integrovali pozorovanie do zadaní pre študentov, aby viedli záznamy času, ktorý je bezprecedentný. Všímajú si, ako ľudia interpretujú aktuálne udalosti v určitých rámcoch – ideologických, politických, sociálnych. Zúčastnene pozorujeme tiež okolie, verejné diskusie na sociálnych sieťach aj spôsob, ako odlišne udalosti komentujú rôzne typy médií.

Môžete už dnes načrtnúť, akými témami a otázkami dnes ľudia na Slovensku žijú?

Témy, o ktorých sa zmieňujú, sa týkajú základných otázok ich prežívania v zmenených podmienkach. V prvom rade sa venujú emočnému vyrovnaniu sa so vzniknutou situáciou. Sú, pravdaže, aj ľudia, ktorí aj pred krízou žili sami, mali obmedzené zdroje a svoje vzorce správania prispôsobili len v malej miere. Na druhej strane sú takí, ktorí majú ohrozené aj doterajšie zdroje nad únosnú mieru. Zvláštnu skupinu tvoria ľudia poskytujúci služby v zdravotníctve, v obchode alebo na iných miestach častého kontaktu s ľuďmi – pod hrozbou straty zamestnania sú vystavení väčšiemu riziku nákazy než ľudia v možnosti izolácie. Sú však aj takí, ktorých etnologické výskumy nezachytia.

Ľudia si všímajú zmeny v oblastiach, kde v minulosti nebezpečenstvo monitorovali len v nevyhnutnej miere. Napríklad venujú zvýšenú pozornosť tomu, aby minimalizovali akýkoľvek kontakt, aby predišli prípadnej nákaze. Téma očisty sa týka všetkých rutinných činností: ľudia pozorujú pri nakupovaní nielen seba, ale aj vzdialenosť od druhých. Aj vo voľnom priestranstve niekedy prejdú až na druhú stranu cesty alebo si minimálne dajú naspäť rúško, ak ho mali stiahnuté. Takéto správanie nie je bežné v každej krajine.

V čom je to naše správanie iné, keď to porovnáme s inými krajinami?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko, Veda

    Teraz najčítanejšie