Denník N

Európska spolupráca v čase koronavírusu žije, nezastavila ju ani byrokracia

Foto – Unsplash/Christian Lue
Foto – Unsplash/Christian Lue

Autor je bývalý francúzsky prezident (1974 – 1981).

V posledných mesiacoch sme boli svedkami toho, ako svet a Európa čelia pandémii koronavírusu – globálnej zdravotnej kríze, ktorej riešenie v súčasnosti prebieha na národnej a medzivládnej úrovni.

Len málokoho prekvapí, že Európska únia má v oblasti verejného zdravia iba podpornú rolu a jej pôsobnosť je obmedzená na to, aby povzbudzovala členské štáty k čo najlepšej spolupráci.

Preto je namieste otázka – mala by mať Európska únia silnejšie právomoci? Aké ponaučenie si odnesieme z tejto pandémie?

Súčasná situácia nás núti hlbšie uvažovať o tom, ako EÚ funguje, aj preto je namieste otázka, či sa náš systém ešte stále dokáže adaptovať na výzvy, ktorým dnes čelí.

Spolupráca existuje

V posledných týždňoch občania celej Európy preukázali pružnosť, ktorá je pre našu spoločnosť taká typická.

Pacienti z pohraničných regiónov sa podľa potreby sťahovali z jednej krajiny do druhej, zdravotnícky personál bol schopný pracovať v oblastiach, kde bol práve najpotrebnejší. Spolupracujúci vedci dokázali za pár týždňov dosiahnuť výsledky, na ktoré inokedy treba celé mesiace.

Tieto príklady solidarity dokazujú, že európska spolupráca existuje a všetci si uvedomujeme, že len ak sa pridáme k spoločnému úsiliu, môžeme sa z tejto krízy dostať.

Paradoxom dneška je to, že vieme o potrebe silnejšej a odolnejšej Európskej únie, a pritom krízy posledných desaťročí vyvolali práve nacionalistické reakcie, ktoré komplikujú akékoľvek ďalšie snahy o skutočné riešenia.

Uvedomujeme si, že v posledných desaťročiach sa naštrbila dôvera medzi európskymi občanmi, ale dúfame, že prevládne duch spolupráce a jednoty.

Vyhrávame aj prehrávame spolu

Solidarita je základným kameňom našej Únie a v období krízy musí zohrávať ešte väčšiu rolu, aby potvrdila svoju silu a že to nie sú iba prázdne slová. Ako Európania musíme pochopiť, že nejde o hru s nulovým súčtom – vyhrávame alebo prehrávame spolu.

Dnes, 23. apríla, sa uskutoční kľúčové zasadnutie Európskej rady. Nemáme čas na váhanie alebo neochotu.

Vyzývame európskych lídrov, aby preukázali odvahu hovoriť jednotným hlasom a aby poskytli všetku potrebnú pomoc krajinám, ktoré sú koronavírusom zasiahnuté najviac.

Navrhujeme, aby sa v budúcnosti v prípade pandémie presunula právomoc koordinovať akcie v oblasti verejného zdravia na európsku úroveň. V dnešnom koordinovanom európskom rámci nesú zodpovednosť všetky ostatné úrovne – národné, regionálne a miestne.

Je možné, že budú nevyhnutné úpravy niektorých zmlúv, no s chorobou sa budeme musieť vyrovnať v kontinentálnom meradle.

Zásadný krok

Pokiaľ ide o súčasnú krízu, je potrebné prijať silné rozhodnutia. Nejde o spájanie minulých dlhov, ale o nový dlh, ktorý sa vytvorí s cieľom reagovať na výzvy, ktoré priniesol koronavírus. V konečnom dôsledku by tak „európska pokladnica“ pre integrovanú oblasť mala zvládnuť pôžičky jednotlivých štátov.

Viacročný finančný rámec 2021 – 2027 by sa tiež mal revidovať smerom nahor, aby sa stal silnejším nástrojom solidarity a prispôsobil sa núdzovým situáciám, ako je táto.

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC), ktoré usmerňuje pomoc vo forme odborných znalostí, pomocného materiálu alebo tímov civilnej ochrany postihnutým krajinám, musí byť plne funkčné, lekársky výskum lepšie koordinovaný na európskej úrovni a fungovať musí aj zhromažďovanie a interpretácia epidemiologických údajov.

Keď sa táto pandémia konečne skončí, na spoločnosti zanechá významné jazvy. Tisíce ľudí prišli o život a náš hospodársky systém bude vážne narušený.

Musíme využiť túto príležitosť na prehodnotenie nášho hospodárskeho a sociálneho systému, aby bol spravodlivejší, udržateľnejší a odolnejší. Je to naozaj zásadný krok.

Podpora zamestnanosti

Znamená to, že musíme podporovať a zlepšovať pružnosť pri rozhodovaní a zavádzaní opatrení z posledných mesiacov.

Dokázali sme za pár dní postaviť nemocnice a zhotoviť zdravotnícke vybavenie, aj keď byrokratické postupy zvyčajne bránia akémukoľvek tvorivému procesu.

Európska únia so svojimi 446 miliónmi obyvateľov by mohla a mala hrať pri tejto zmene aktívnu rolu.

Skúste si predstaviť, ako by mohla vyzerať naša ekonomika, ak by sme si medzi sebou prestali fiškálne konkurovať? Keby sme boli jednotní, veľké technologické firmy by sa nemohli zbaviť zodpovednosti a vyhnúť sa plateniu daní.

Mohli by sme zaplátať diery, ktoré náš súčasný systém umožňuje, a nanovo vybudovať taký, v ktorom prispieva každý a záťaž nespravodlivo nespadá na plecia domácností alebo malých spoločností. Systém, ktorý podporuje zamestnanosť a nie jej zdaňovanie. Mali by sme navrhnúť aj presný harmonogram tohto fiškálneho zjednotenia Európy.

Univerzálne hodnoty

Vo svete, ktorý sa oddáva pokušeniu mocenských bojov, musíme v Pekingu, vo Washingtone, v Moskve, Naí Dillí a Ankare obhajovať tieto univerzálne hodnoty.

Naša Európska únia je únia hodnôt založená na ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, právnom štáte a mieri. To je vo svete jedinečné. Iba tým, že Európe poskytneme plný politický rozmer, môžeme vybudovať spoločnosť zajtrajška a zabrániť svetu, aby sa opäť dopustil tragických chýb z minulosti.

Novozvolený Európsky parlament a Európska komisia musia byť pripravení nám s týmto posunom pomôcť.

Koronavírus nás prinútil uvedomiť si, že potrebujeme nové nápady, aby sme prekonali súčasné výzvy a prispôsobili sa globálnemu, digitálnemu a vysoko mobilnému svetu, v ktorom dnes žijeme.

Európa je myšlienkou/ideou a projektom, ktorý patrí nám všetkým. Ak má byť úspešný, musíme dať bokom negatívne názory – politickú zaujatosť, osobné ego a strach zo zmeny –, vrátiť sa k základom našej histórie, uveriť nádeji, že vybudujeme jednu z veľkých civilizácií 21. storočia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie