Denník N

Život bez teplých nedeľných rožkov ako symbol spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti

Foto N
Foto N

Človek nemusí byť veriaci, aby premýšľal nad témami a dokázal oceniť vybrané hodnoty náboženských tradícií.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je verejný teológ 

Súčasná epidémia koronavírusu, podobne ako iné krízy, nie je len výzvou, ale aj príležitosťou na uskutočnenie pozitívnych zmien. Konkrétne oblasti budú závisieť od individuálnych schopností a možností, ale nikto z nás nie je o túto príležitosť ochudobnený. Všetci si prajeme, aby sa život čo najskôr vrátil do normálu, ale jednou z oblastí, kde to nemusí byť žiaduce, je „nedeľné nakupovanie“. Podobná myšlienka sa v slovenských médiách už objavila. Cieľom tohto textu je prispieť do diskusie teologicko-etickou perspektívou.

Jednou z úloh verejných teológov je identifikovať v náboženských tradíciách koncepty, symboly a praxe, ktoré môžu byť podnetné aj pre osoby, ktoré náboženstvo nepraktizujú. Z môjho pohľadu je jedným z takých konceptov „sabat“ alebo inak deň odpočinku, ktorý má kľúčový význam tak pre judaizmus, ako aj pre kresťanstvo. V rámci oboch tradícií existujú rôzne teológie sabatu a z nich vyplývajúce presvedčenia, ako by mali veriaci určený deň týždňa náležite „svätiť“, ale základná koncepcia zostáva nedotknutá.

Čoraz viac teológov (a teologičiek) objavuje korene kresťanského sviatočného dňa – nedele – v židovskom sabate a čerpá z bohatstva tejto tradície, čo okrem iného prispieva k posilneniu medzináboženského dialógu. Dôkazom je rastúci počet publikácií autorov, ako sú Walter Brueggemann, Dorothy Bassová, Marva Dawnová, Norman Wirzba či Claire Wolfteichová. S posledne menovanou profesorkou som mal na Bostonskej univerzite možnosť študovať a vďačím jej nielen za prehĺbenie teologického porozumenia sabatu, ale aj za kultiváciu jeho praktizovania.

Osobitnú zmienku si v našej diskusii zaslúži apoštolský list Dies Domini z roku 1998, v ktorom sa pápež Ján Pavol II. detailne zaoberá otázkou svätenia nedele. Je škoda, že tento pozoruhodný dokument je pomerne málo známy, čo má okrem iného za následok, že mnohí veriaci zredukovali kresťanský sabat („deň Pána“) na účasť na bohoslužbách. Jednou z výziev pre teológov a duchovných je pomôcť veriacim ozrejmiť hlbší teologický význam sabatu a tiež objaviť jeho širšie spoločenské a environmentálne implikácie.

Pre teológiu židovského sabatu sú podstatné motívy stvorenia a oslobodenia, ako aj koncept zmluvy. Na jeho dôležitosť poukazuje fakt, že ide o jedno z prikázaní Desatora: „Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.“ Prikázanie je záväzné aj pre kresťanov, hoci pre väčšinu z nich sa v súvislosti s Kristovým vzkriesením stala sviatočným dňom nedeľa, ktorá je vnímaná ako „Veľká noc týždňa“.

Všimnime si, že v uvedenom prikázaní sa nenachádza len zodpovednosť veriaceho človeka voči Bohu, ale aj voči druhým ľuďom vrátane „sluhu“ a „cudzinca“ či dokonca voči zvieratám. Všetci majú právo na odpočinok, ktorý je ústrednou súčasťou sabatu. Odborníčka na judaistiku Andrea Lieberová poznamenala, že „sabat je jedným z najväčších darov judaizmu pre západnú civilizáciu“. Z biblického hľadiska možno dodať, že je to aj Boží dar pre ľudstvo, pretože Boh posvätil „siedmy deň“ ešte predtým, ako si vyvolil židovský ľud, aby bol svetlom národov.

Človek nemusí byť veriaci, aby premýšľal nad témami a dokázal oceniť vybrané hodnoty náboženských tradícií. Tí z nás, ktorí si pamätajú na život pred rokom 1989, dobre vedia, že komunistický režim nebol náboženstvu naklonený. Napriek tomu rešpektoval nedeľu ako „deň pracovného pokoja“, keď boli okrem iného zatvorené obchody. Skutočnosť, že v obchodoch bolo málo rozmanitosti a chýbal tovar, nám prekážala, ale nepamätám si nikoho, kto by sa sťažoval, že sa v nedeľu život v krajine zastavil. Naopak, mnoho ľudí, ktorí si spomínajú na časy minulé, hovorí, že vtedy bol život „pokojnejší“ a že „bolo na všetko viac času“.

V roku 1930 renomovaný ekonóm John Maynard Keynes predpovedal, že vďaka technologickému pokroku budú jeho vnúčatá pracovať iba 15 hodín týždenne. Nielenže

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie