Denník N

John Conway, 1937 – 2020

John Conway. Foto – Wikipedia.org
John Conway. Foto – Wikipedia.org

Jeden z najlepších matematikov posledného polstoročia mal svoj excentrizmus plne pod kontrolou a starostlivo si budoval svoj imidž.

Autor je matematik, University of Washington, Tacoma

Dňa 11. apríla zomrel na COVID-19 jeden z najlepších matematikov posledného polstoročia. Nekrológ priniesli aj The New York Times, čo sa matematikom nestáva často. Autorova spomienka na Conwaya je z roku 2013.

Hádaj, s kým pôjdeme na večeru

Otázku parafrázujúcu názov slávneho filmu mi položil Alex Rosa, špičkový slovensky matematik žijúci od roku 1968 v Kanade, pri mojej návšteve u neho na McMaster University. Správna odpoveď znela: s Johnom Conwayom. V anglicky hovoriacich krajinách je to veľmi bežné meno, ale pre matematikov existuje iba jeden John Conway. Ukázalo sa, že dobrým správam ešte nie je koniec. Večeru usporiadala Sandra Witelsonová, fyziologička z McMaster University. Witelsonová dostala na bádanie časť Einsteinovho mozgu, kde sídli „logické“ myslenie. Vysvitlo, že to bol aj dôvod Conwayovej návštevy na univerzite. Súhlasil s tým, aby Witelsonová mohla skúmať príčiny matematickej geniality nielen na mŕtvom exemplári. V matematickej komunite považuje Conwaya za génia každý a on sám nebol falošne skromný.

Keď som pre časopis .týždeň písal článok o Paulovi Erdősovi, najznámejšom matematikovi 20. storočia, písal som o človeku, s ktorým som sa pravidelne stretával a s ktorým sme spoločne robili matematiku. Teraz píšem o niekom, s kým som strávil iba jeden večer. Erdős aj Conway boli excentrickí géniovia, ale boli nimi veľmi odlišným spôsobom. Zatiaľ čo Erdősov excentrizmus bol súčasťou jeho povahy a nezáležalo mu na tom, čo si ľudia o ňom myslia, Conway mal svoj excentrizmus plne pod kontrolou a starostlivo si budoval svoj imidž.

Game of Life

Conway sa narodil v Liverpoole v roku 1937. Jeho otec učil na škole, kam chodili aj dvaja z členov Beatles. Ako 11-ročný pri pohovore v škole povedal, že chce byť matematikom na Cambridgi. V roku 1962 na ňom získal titul PhD. a následne tam dostal miesto. V roku 1986, v období brain drainu anglických univerzít, ho „kúpil“ Princeton. Tamojšia katedra je považovaná za najlepšiu katedru matematiky na svete a Conway na nej zostal do konca života. Okrem matematiky sa zaujímal o chémiu, hlavne kryštalografiu, o fyziku, astronómiu, vlastne o všetko. Tak ako u Erdősa aj uňho bola šírka záberu neskutočná a neskutočné bolo aj to, v koľkých oblastiach matematiky prispel zásadnými objavmi. Conway tvrdil, že sa často zaoberá nepodstatnými vecami. Lenže vďaka jeho mimoriadnemu intelektu po čase aj z toho vzniknú hlboké výsledky. V jednom období napríklad „márnil“ veľa času hraním hier backgammon a go. To napokon robia milióny ľudí. Lenže Conway si, ako jediný z týchto miliónov, po čase všimol dovtedy nepochopené zákonitosti týchto hier a dokázal ich ďalej zovšeobecniť. Jedným z produktov bola Game of Life, ktorú pozná aj veľa ľudí mimo matematiky. To je rozdiel medzi nami a Conwayom. Pozeráme spoločne na tú istú vec, ale jeho príroda vybavila odlišnou optikou.

Šťastie ma neopustilo ani priamo na večeri.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie